KRASKO, IVANDIELO
Tatran, Bratislava, 1980
edícia Zlatý fond slovenskej literatúry (42)
zostavil a predslov Stanislav Šmatlák
prebal Ivan Kovačevič
1. vydanie v tomto výbere, 7.500 výtlačkov
61-119-80
poézia, próza krátka,
234 s., slovenčina
hmotnosť: 366 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,90 € PREDANÉ
*zukol4* in *X02*
LEN TEBE
Len tebe, ktorá v temných tuchách bývala si,
v hmlách snov sa časom blyskla jako meteor,
vždy duše mojej smutný, mlčanlivý chór
oltáre čierne staval pre obetné vázy.
Však v trúchlej, vážnej noci nikdy neplála si,
jak luna striebrom bielym, tmavý na oltár
obetí mojich nesklonila bledú tvár,
a chorá duša moja lkala, zúfala si.
A predsa mojich úrod najzlatejšie klasy
a srdca môjho najrudejší nach
pre teba zreli v obeť zápalnú,
z nej vône tymianu k tvojim vlasom ľnú
a modravý dym u nôh sa ti plazí:
v hlbokých svietiš mojich temnotách!
TY SI ICH VIDELA...
V hlbokej, nekľudnej noci svietili oči.
Svietili modravo zažnuté oči.
A bolo pozde už, a mne tak zdalo sa,
že ty si ďaleko na šírom mori...
Prečo tak zdalo sa? — Na šírom mori!
Ó, či si počula, more jak chorál môj rvalo,
vietor jak vo sťažňoch plakal mojím bôľom?
Ó, či si počula? — Plakal mojím bôľom!
Z oblakov letiacich na teba pršala túha,
horúca, horúca po tebe túha!
Ó, čis’ ju cítila? — Pršala premárna túha!
A v hlbokej, nekľudnej noci svietili oči,
na teba svietili zažnuté moje oči,
a jako bludičky leteli za tvojou loďou ...
Ó, tys’ ich videla!! — Leteli za tvojou loďou ...
