CRONIN, A. J.CITADELA
(The Citadel)
Smena, Bratislava, 1965
edícia Štafeta (15)
preklad Zora Petkovová-Kresáková
prebal a frontispice Vincent Hložník
1. vydanie v Smene, 47.000 výtlačkov
73-275-65
beletria, román, literatúra škótska
464 s., slovenčina
hmotnosť: 517 g
tvrdá väzba s prebalom
Začiatkom apríla Andrew zistil, že sa mu vzadu kazí zub a nasledujúci týždeň sa raz popoludní vybral k ústavnému zubnému lekárovi. Bolanda ešte nepoznal a nevedel, kedy ordinuje. Keď prišiel na námestie, kde mal Boland malú ordináciu, našiel dvere zavreté a na nich pripichnuté červeným atramentom napísané oznámenie: Odišiel som trhať zub. V súrnych prípadoch sa hláste na byte.
Andrew chvíľku rozmýšľal, potom sa rozhodol, že keď už je tu, zájde k Bolandovi na byt, aby sa s ním aspoň dohodol na termíne. Chlapcov postávajúcich pred miestnou zmrzlinárňou sa opýtal na cestu a pobral sa do zubárovho bytu.
Boland býval v malej dvojvile na hornom konci východnej štvrte mesta. Keď Andrew vyšiel neupraveným chodníkom k bráne, počul hlasný buchot kladiva; dokorán otvorenými vrátami nazrel do rozpadávajúcej sa drevenej kôlne pri dome a uvidel vysokého ryšavého chlapa v košeli, ako zúrivo mláti kladivom do rozobranej karosérie. Vtedy ho aj on zbadal.
— ´brý deň! — zvolal.
— Dobrý deň! — odpovedal Andrew trocha nazlostene.
— Čo si želáte?
— Chcem sa dohodnúť so zubným lekárom na termíne. Som doktor Manson.
— Poďte ďalej, — vyzval ho muž, pohostinne pokyvujúc kladivom. Bol to Boland.
Andrew vošiel do drevenej kôlne plnej porozhadzovaných súčiastok neuveriteľne starého auta. Uprostred stál podvozok podložený debničkami od vajec, zjavne rozrezaný na dve polovice. Andrew odtrhol zrak od tohto nezvyčajného technického výkonu a pozrel na Bolanda.
— Takto trháte zub?
— Áno, — prisvedčil Con. — Keď sa cítim v ordinácii ustatý, idem do garáže a trocha si pomajstrujem na aute.
V jeho reči bol jasne badateľný írsky prízvuk. Slová garáž, čím myslel polorozpadnutú kôlňu, a auto, čo sa vzťahovalo na rozmlátenú káru, vyslovoval veľmi hrdo.
— Neuveríte tomu, čo robím, — pokračoval, — pravda, ledaže ste technický typ ako ja. Toto autíčko už mám päť rokov a predstavte si, keď som ho dostal, malo tri roky. Možno mi neuveríte, keď ho vidíte rozmontované, ale letí ako šíp. Lenže je malé, Manson, teraz je už malé pre moju početnú famíliu. A tak ho chcem zväčšiť. Ako vidíte, rozrezal som ho presne naprostriedku, ta pripojím dobré dve stopy dlhú vložku. Počkajte, Manson, až ho dokončím! — Načiahol sa za kabátom. — Bude také dlhé, že sa doň zmestí celý regiment. Poďte do ordinácie, zaplombujem vám ten zub.
V ordinácii, kde bol skoro taký istý neporiadok ako v garáži, a treba priznať, aj rovnaká špina, Con rečnil po celý čas, kým plomboval zub. Toľko toho navravel a tak energicky, že husté ryšavé fúzy mal jednostaj vlhké od kvapôčok slín. Keď sa naklonil, aby vložil amalgánovú plombu, ktorú vyňal spod zaolejovaného nechta, jeho dávno nestrihaná gaštanová štica liezla Andrewovi do očí. Neunúval sa s umývaním rúk — to bola pre Cona maličkosť! Bol to nedbalý, prchký, dobromyseľný,
