MC BAIN, EDPRVÁ ZASTÁVKA / AKO LÁSKA / MÚR
(The Mugger / Like Love / Fuzz)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Augustín Jurák, Elena Dzurillová, Jozef Šimo
prebal Ľubomír Longauer
1. vydanie, 80.000 výtlačkov
13-72-087-78
beletria, detektívky,
512 s., slovenčina
hmotnosť: 529 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný
0,80 € *zukol4* in *X02*
Dielo tohto obľúbeného amerického autora, ktorý patrí medzi predstaviteľov tzv. „procedurálnej školy” detektívnych príbehov, sa stretáva s veľkým čitateľským ohlasom na celom svete. Typickou črtou McBainovej metódy je realizmus faktografického razenia spojený s podrobnou znalosťou policajnej rutiny, každodenného života amerického policajta ako i ľudskej psychológie. Dej všetkých príbehov je zasadený do rámca imaginárneho mesta Isoly so známym 87. policajným obvodom a jeho typickými charaktermi — poručíkom Byrnesom, Stevom Carellom, Bertom Klingom, Meyerom Meyerom, Cottonom Hawesom a inými.
V príbehu Prvá zastávka McBain zoznamuje čitateľa so špecificky americkou formou zločinu, ktorá spolu so záhadnou vraždou dievčaťa vykresľuje sugestívnymi farbami pochmúrnu atmosféru americkej metropoly.
V druhom príbehu Ako láska ide o zdanlivú samovraždu dvoch milencov — vydatej ženy a slobodného muža — ktorá vzbudí v detektívoch 87. obvodu podozrenie. Pri hľadaní motívu u množstva osôb vychádza najavo celý rad indiskrétnych faktov osobného života, ktoré sa po úpornom úsilí podarí napokon dať do súladu.
V treťom príbehu Múr vyšetruje detektívne oddelenie viac prípadov; v centre pozornosti však stojí odhalenie nedoslýchavého vydierača, ktorý vraždí najvyššie postavene úradné osoby v meste. Vďaka zaujímavej zhode okolností s obetavým nasadením vlastného života vyriešia detektívi všetky tri kľúčové prípady, pričom sa predíde i ďalšej vražde.
Len čo mal Kling vo štvrtok popoludní príležitosť, zatelefonoval Claire Townsendovej.
Táto príležitosť sa mu naskytla pri obede. Objednal si obložený chlebíček a šálku kávy, podišiel k telefónnemu zoznamu a vyhľadal meno Ralph Townsend, bytom na Peterson Avenue 728 v Riverheade. Vošiel do búdky a vykrútil číslo. Keď telefón zazvonil dvanásť ráz a nik to nedvíhal, zavesil.
V to popoludnie mal Kling na pochôdzke veľa roboty. Jedna žena iba pre takú maličkosť, že ju muž oslovil „miláčik“, vyrútila sa naňho s britvou a urobila mu na tvári hlboký rez veľký ako banán. Kling ju zatkol. Kým sa však zjavil na scéne, britva zmizla — ako miznú všetky diskrétne útočné zbrane — v najbližšom kanáli.
Len čo znovu vykročil na ulicu, banda výrastkov napadla chlapca, čo sa vracal zo školy. Chlapec spáchal neodpustiteľný hriech, utrúsil nejakú poznámku dievčaťu, ktoré patrilo k rivalskej pouličnej bande. Kling prišiel práve vo chvíli, keď členovia bandy chceli päsťami vtĺcť chlapca do chodníka. Jedného z nich schmatol za golier a povedal mu, že si zapamätal tváre všetkých, čo chlapca mlátili, a ak sa mu niečo stane, keď teraz odíde, bude vedieť, kde ich hľadať. Uličník vážne prikývol a potom odbehol za kamarátmi. Chlapec, ktorého napadli, vyšiel z celej bitky len s niekoľkými hrčami na hlave. V tom čase boli bitky na dennom poriadku.
Kling potom prekazil hru v kocky na chodbe jednej budovy, vypočul si nekonečné sťažnosti majiteľa obchodu, ktorý tvrdil, že osemročný chlapec mu potiahol bal modrého šantungu, varoval jedného majiteľa baru, že mu dá vziať licenciu, keď nabudúce uvidí, že sa mu po bare premávajú prostitútky, v susedstve si vypil kávu s istým známym policajtom, potom sa vrátil do policajnej budovy a prezliekol sa do civilu.
Len čo vyšiel na ulicu, zatelefonoval Claire. Po štvrtom zazvonení zdvihla slúchadlo.
„Kto je to?“ spýtala sa. „A dúfam, dočerta, že sa mi ospravedlníte, lebo ste ma vytiahli spod sprchy. Voda zo mňa len tak kvapká.“
„Prepáčte,“ odvetil Kling.
„Pán Kling?“ spoznala jeho hlas.
„Áno.“
„Chcela som vám zatelefonovať, ale nevedela som kam. Spomenula som si na niečo, možno vám to pomôže.“
„Na čo?“
„Vtedy večer, keď som išla s Jeannie na stanicu, niečo povedala.“
„Čo?“
„Spomenula, že má pred sebou polhodinu cesty. Je to na niečo dobré ?“
„Možno. Ďakujem." Na chvíľu zmĺkol. „Rozmýšľal som...“
„Áno?“
„O... o tej spoločnej večeri. Myslel som si, že možno...“ „Pán Kling,“ prerušila ho, „hádam ma len nechcete naozaj pozvať na večeru.“
„Pravdaže chcem,“ nástojil.
„Som najotravnejšia ženská na svete, vážne. Unudila by som vás na smrť.“
„Rád by som to skúsil.“
„Chcete si len strpčovať život. Neunúvajte sa. Radšej za tie peniaze, čo by ste so mnou minuli, kúpte mame darček.“
„Ten som jej kúpil minulý týždeň.“
„Kúpte jej ešte jeden.“
„Okrem toho by som si šiel s vami aj trochu vyhodiť z kopýtka.“
Claire sa zachichotala. „No vidíte, teraz to už znie trošku vábnejšie.“
„Vážne, Claire...“
„Vážne, pán Kling, radšej nie. Som smutná, otravná, nemali by ste zo mňa nijakú radosť.“
