HOGAN, RAYŠERIF Z CRISSCROSSU
(Doomsday Bullet)
Smena, Bratislava, 1988
edícia Dobrodružné romány (379)
preklad Dana Oravcová
obálka Jozef Pernecký
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
073-084-88
beletria, western
134 s., slovenčina
hmotnosť: 133 g
mäkká väzba
stav: dobrý
0,50 €
*zukol4* in **O2**
Spoza bariéry, ktorá zacláňala pohľad z ulice dovnútra, na dva-tri kroky od otvorených dverí začul, ako sa smiech a hovor mieša s rozochveným hlasom prednášajúcim akúsi žalostnú pieseň za cvrlikavého sprievodu piana.
Rye sa pohol ku dverám, obišiel bariéru a ocitol sa v hlučnej, pomerne dobre osvetlenej sále. Všimol si, že Parisian sa tešil oveľa početnejším štamgastom ako Palo Duro alebo Kansas City, bol to predsa skôr nevestinec ako krčma. Uvidel malý bar, zopár kartárskych stolíkov a tanečný parket na krok od piana. Jednako miestnosť sa najskôr ponášala na rozľahlý salón s roztrúsenými stoličkami a pohovkami, na ktorých sa rozvaľovali popíjajúci zákazníci, tárajúci s jednou alebo aj viacerými skromne zahalenými dámičkami.
Rye zamieril cez dymovú clonu priamo k baru, kde zazrel Vica Lefora, ako dohliada na barmana pri príprave nápojov. Majiteľ podniku zbadal šerifa predierajúceho sa k nemu a vylúdil na tvári úsmev na privítanie.
„Dajte si pohárik na účet podniku, šerif!“ zvolal. Rye prikývol. „Dám si, ale za vlastné.“
Leforov úsmev trochu stvrdol, ale bez slova šerifovi nalial a vydal mu zo strieborného dolára, ktorý Rye položil na pult.
„Ste tu služobne, alebo sa u nás zabavíte?“ zaznel v Leforovom tóne výrazný južanský prízvuk. „Ak pre to druhé, môžem vám dohodiť rozkošnú malú Francúzku. Volá sa Renée, je vraj z Paríža. Ručím za ňu
„Vďaka,“ prerušil ho šerif, „ale mám tu robotu.“ Potom zopakoval svoje požiadavky, tak ako v predchádzajúcich dvoch podnikoch.
„Počul som, ako ste sfúkli Rufa,“ ozval sa opäť Lefore. „Podaktoré z dievčat začuli streľbu a vyzreli z oblokov, ale kto ho vytiahol z väzenia - to naozaj neviem.“
Rye prikývol. Ani tu nijakú pomoc neočakával. Pomaly sa odvrátil s pohárom v ruke, pištoľ už pri boku, a rozhliadol sa po miestnosti. Pristavil sa pohľadom pri dvoch mužoch sediacich za stolom, boli to Frank Wolcott a strelec Will Grissom. Obšťastňovali ich dve dievčatá z podniku.
Wolcott mlčky vrátil šerifovi chladný pohľad a neprítomne vrtel v prstoch pohár s pálenkou. Grissom sa bezstarostne ďalej bavil so svojou spoločníčkou.
„Tak toto je naša malá Renée, o ktorej som hovoril.“
Na Leforove slová sa Rye zvrtol a ocitol sa zoči-voči majiteľovi podniku a drobnej tmavovláske slonovinovej pleti a počerných očí. Pousmiala sa a vzala do prstov zlatý prívesok v tvare srdiečka, ktorý jej visel na krku.
„Teší ma, monsieur,“ zvýšila hlas, aby ju vôbec bolo počuť. „Mohlo by nám byť spolu ako vo sne... “
„Možno inokedy,“ opätoval Rye jej úsmev. Potom sa opýtal aj Lefora na vojenský voz.
Ale podobne ako Reno a Ben Delano ani Lefore mu nepomohol, dušujúc sa, že o voze či záprahu mulíc nemá ani tušenie a ani od štamgastov sa mu nič nedonieslo.
Rye prijal jeho uisťovanie s rovnakým cynizmom, o pravdivosti jeho slov jednoducho ani neuvažoval. Odložil prázdny pohár a utíšil virvar výstrelom do zeme. V náhlom tichu sa potom opýtal na Rufových pomocníkov a príchod vojenského voza, zámerne však nespomenul miesto, kde voz našiel.
Nedočkal sa nijakej odpovede a zábava v podniku sa vzápätí rozbehla plným prúdom. Lefore sa zlomyseľne uškrnul na šerifa. „Títo chlapci veru zákonu pomáhať na nohy nebudú, nič také. Vo dne drú ako mulice a večer si chcú voľačo užiť.“
„Neškriepim sa,“ odpovedal šerif a vymieňal si náboj v pištoli, „ale dvaja chlapíci pomohli Custerovi zdúchnuť z môjho väzenia, a tých dostanem. Pokým som tu, nikto nebude beztrestne šliapať po zákone.“
Lefore obrátil pohľad k Renée. Horúčava ho prinútila vyzliecť si kabát, uvoľnil si i kravatu a rozopol horný gombík na vyčačkanej bielej košeli. Dievčina mu vrátila pohľad, a keď skonštatovala, že v šerifovi nevzbudí viac ako zdvorilý záujem, vzdala sa a zmizla v dave.
„Ak sa voľačo dopočujem, dám vám vedieť,“ ukončil Lefore ich rozhovor s očividným želaním rozlúčiť sa.
Rye prikývol.
„No pravdaže,“ uviedol jeho sľub na pravú mieru. Zbraň si opäť zasunul pod pazuchu, ukázal mu chrbát a predral sa zástupom ku dverám.
