DREISER, THEODORESESTRA CARRIE
(Sister Carrie)
Tatran, Bratislava, 1966
edícia Svetová tvorba (46)
preklad Ivan Krčméry
doslov Zora Studená
prebal a frontispice Alexander Eckerdt
3. vydanie, 25.000 výtlačkov
61-624-66
beletria, román
468 s., slovenčina
hmotnosť: 583 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,40 €
*cesvo*
V Carrie Meeberovej zobrazil Dreiser osud vidieckeho dievčaťa vystaveného pokušeniam veľkomesta a podliehajúceho im. Carrie vábilo bohatsvo, pekné šaty a príjemný život. Všetko toto sa jej podarí získať, len zaplatí za to drahú daň. Príde jedno rozčarovanie za druhým. Najprv sa sklame v svojom prvom milencovi. Druhý, bohatý sveták Hurstwood, ju doslova unesie z Chicaga do New Yorku, no aj pri ňom sa Carrie dožije rozčarovania. Napokon je nútená odpútať sa od tohto svojho čoraz väčšmi zhumpľovaného milenca či druha a založí si vlastnú existenciu, ba dopracuje sa pozoruhodného úspechu na javisku. Pritom je zaujímavé, že umelecky najprepracovanejšia a najvýraznejšia postava tohto románu nie je Carrie, ale Hurstwood. Jeho úspech a pád založil literárnu slávu svojho tvorcu, ktorý týmto dielom upozornil na svoj talent a umelecké majstrovstvo. Tieto sa plne rozvinuli až v jeho slávnej Americkej tragédii, ktorá dnes predstavuje jedno z najzávažnejších diel amerického i svetového realizmu.
Carrie preletela pohľadom izbu, všimla si ostatné Drouetove veci a usilovala sa presvedčiť, že sa vráti, ale preboha, vtom jej prebleslo hlavou: a čo ak sa nevráti? Čo potom?
Bola tu ešte jedna otázka, ktorá vyvolávala v Carriinej duši prinajmenej rovnaký zmätok. Ak sa Drouet vráti, veď sa bude musieť s ním zhovárať, bude mu musieť všetko vysvetliť. Iste bude chcieť, aby uznala, že on je v práve. Nie, aj tak s ním už nemôže žiť!
V piatok si Carrie spomenula na schôdzku s Hurstwoodom, ktorú mali dohovorenú na ten deň. V tú hodinu, keď sa mali podľa dohovoru stretnúť, Carrie opäť celkom jasne a presne vycítila ťarchu nešťastia, ktoré ju postihlo. Bola celá nervózna a vzrušená a mala zrazu pocit, že musí niečo podniknúť. O jedenástej hodine predpoludním si obliekla hnedé vychádzkové šaty a vybrala sa do obchodnej štvrte. Musela sa pozrieť za prácou.
Už od obeda sa chystalo na dážď a o jednej začalo pršať. Carrie sa nemohla vrátiť domov, ale musela počkať, kým sa vyčasí. Bol to ten istý dážď, čo pokazil Hurstwoodovi náladu a postaral sa mu o ďalší zúfalý deň.
Na druhý deň bola sobota a mnohé podniky končili už o dvanástej. Ukazoval sa krásny, slnečný deň, povetrie dýchalo sviežosťou, stromy a tráva sa skveli po daždi jasnou zeleňou. Len čo Carrie vyšla z domu, vítal ju veselý sbor čvirikajúcich vrabcov. Hľadela na utešený park a nechtiac rozmýšľala o tom, ako šťastne si žijú ľudia, ktorí nepoznajú starosti, a strašne si želala, aby jej voľajaká nepredvídaná náhoda pomohla zachrániť postavenie, čo si vydobyla. Nepotrebovala ani Droueta, ani jeho peniaze a neželala si mať nič spoločné ani s Hurstwoodom, len aby bola i naďalej v duši taká pokojná, ako dosiaľ. Veď, koniec koncov, i predtým bola šťastná - rozhodne šťastnejšia ako teraz, keď jej neprichodí iné, ako kráčať ďalej životom sama.
Keď Carrie došla do obchodnej štvrte, bolo už jedenásť hodín, a do konca pracovného dňa jej už neostávalo veľa času. Sprvu si to neuvedomila, ale potom na ňu doľahli spomienky na nepríjemné chvíle, ktoré kedysi strávila na týchto miestach. Motala sa sem a tam a snažila sa presvedčiť, že hľadá prácu, ale súčasne mala pocit, že to vari ani tak veľmi nesúri. Voľné miesto sa len tak nenájde a mohla s tým počkať ešte niekoľko dní. Ešte vždy si nechcela pripustiť, že bude musieť čeliť nenávideným starostiam o kúsok chleba. Tak či onak, vzápätí si uvedomila, že sa aspoň jedno zmenilo k lepšiemu - vedela, že teraz vyzerá oveľa lepšie. Badateľne sa zmenili aj jej spôsoby. Bola oblečená ako sa patrí a muži, a to dobre oblečení muži, čo si ju predtým iba ľahostajne obzreli spoza lakovaných pultov a priehradiek kancelárií, hľadeli teraz na ňu láskavo a v očiach sa im pritom rozhoreli prívetivé ohníčky. Toto všetko jej, prirodzene, dávalo vnútorné vedomie sily a tešilo ju to, ale nebola ešte celkom spokojná. Rozhodne, uvažovala Carrie, teraz hľadá iba také miesto, ktoré môže získať priamou a zákonnou cestou a nikdy neprijme nič, čo by ju inak zaväzovalo. Áno, potrebuje zárobok, ale ani jeden muž si ju nekúpi hocijakými darčekmi alebo falošnými sľubmi. Bude si statočne zarábať na živobytie.
„V sobotu sa predajňa zatvára o jednej hodine“ - oznamoval nápis na jedných z dvier, pred ktorými Carrie zastala, keď chcela vstúpiť a opýtať sa na prácu. Nápis jej poskytol zámienku a keď videla na ostatných dverách nové nápisy a zbadala, že hodiny už ukazujú štvrť na jednu, rozhodla sa, že nemá zmysel ďalej čakať, a odviezla sa do Lincoln Parku. Vždy tam našla niečo zaujímavé, kvety, zvieratá alebo jazierko. Uspokojovala sa myšlienkou, že v pondelok ráno vstane a hneď začne hľadať prácu. Ostatne, do pondelka sa ešte všeličo môže stať.
Nedeľa sa minula v takých istých pochybách, starostiach, nádejach a ktovie ešte akých ustavične sa meniacich náladách. Každú polhodinu si Carrie znova a znova pripomínala, že musí konať, a to konať hneď, a táto myšlienka zapôsobila na ňu ako šľahnutie bičom. Z času na čas, keď sa poobzerala okolo seba, pokúšala sa presvedčiť, že to s ňou azda nie je ani také zlé, že sa určite všetko dobre skončí. V takých chvíľach sa zamyslela nad Drouetovou radou, aby šla k divadlu, a zdalo sa jej, že ju na tomto poli očakáva úspech. Pevne sa rozhodla, že na druhý deň sa za niečím obzrie aj v divadlách.
Tak ako si umienila, v pondelok ráno vstala a starostlivo sa obliekla. Nemala ani tušenia, kde sa obráti, ale už sa rozhodla, že bude hľadať prácu najskôr v budovách divadla. Chcela jednoducho vstúpiť do niektorého divadla, opýtať sa, kde nájde riaditeľa, a obrátiť sa na neho. Ak majú voľné miesto, možno ho dostane, ak nie, riaditeľ jej v najhoršom prípade povie, kde má hľadať.
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
V svojej stoličke pri okne budeš snívať o takom šťastí, aké nikdy
neokúsiš.
