Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 2. februára 2018

PIAF, EDITH - MÔJ ŽIVOT

PIAF, EDITH

MÔJ ŽIVOT
(Ma vie)
Žila, milovala, spievala, až kým ju nezastihla smrť

Obzor, Bratislava, 1966
preklad Hana Lerchová
obálka Tibor Hrabovský
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
65-027-66

životopisy, autobiografia,
152 s., slovenčina
hmotnosť: 186 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,90 € PREDANÉ

*zukol*  in **S4Z**





NECH BY ČLOVEK KLESOL akokoľvek nízko, nikdy nesmie strácať nádej. Ja som sa po Cerdanovej smrti, presne šesť mesiacov po nej, vzdala, a šlo to so mnou z kopca. Padla som na samé dno priepasti. Darmo som si vravela, že ma neopustil, že ma ochraňuje aj z toho sveta, kde je teraz...
Darmo som si opakovala, že som mu prisľúbila byť vždy statočnou...
Tento úder som nevydržala: uchýlila som sa k narkotikám.
Tie ma, pochopiteľne, poznačili na celý ďalší život.
A to navyše všetkého toho strašného a špinavého, čo som musela prežiť, pretože môj život sa v každom smere začal veľmi zle.
Možno aj preto mám zdravie podkopané a zrejme zomriem predčasne, aj keď som zvíťazila nad narkomániou.
Ale drogy urobili za štyri roky z môjho života hotové peklo.
Áno, štyri roky som žila takmer ako zviera, ako blázon, pre ktorého neexistuje nič okrem chvíle, keď si vpichne morfium a cíti zmierňujúci účinok drogy.
Moji priatelia ma vídali s penou na perách, zakvačenú o peľasť postele, ako modlikám o morfium.
Videli ma, ako si za kulisami narýchlo cez sukňu a pančuchy vpichujem injekciu, bez ktorej som už nemohla vyjsť na scénu, nemohla som spievať.
A predsa nič na svete mi nezabránilo spievať, ani najväčšie zúfalstvo!
Ešte aj tesne pred smrťou budem myslieť na niektorú pleseň. A keby som si mohla vybrať, chcela by som zomrieť na scéne spievajúc, spadnúť a viac nevstať.
Keď sa vraciam v spomienkach do čias, keď som bola už iba ľudskou troskou, robím to preto, lebo chcem vystríhať tých, čo tak ako ja, po neznesiteľnom žiali, ktorý ich postihol, hľadajú zabudnutie v drogách alebo v alkohole.
Mňa sa nikto ani len nepokúsil vystríhať. Skôr ma strkali na šikmú plochu.
A Marcela už nebolo.
Keď som dostala prvú injekciu, netušila som, čo ma čaká.
Nezačala som teda užívať drogy dobrovoľne.