VAILLAND, ROGER325.000 FRANKOV
(325.000 francs)
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1964
edícia Malá svetová knižnica (89)
preklad Vilma Jamnická
obálka Milan Hegar
3.000 výtlačkov
61-299-64
beletria, román
160 s., slovenčina
hmotnosť: 144 g
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý
0,80 €
*zukol2*
Meno Rogera Vaillanda nie je slovenskému čitatelovi neznáme. Každý autorov román je vo Francúzsku literárnou udalosťou, vyvoláva diskusie a polemiky. O Vaillandovom spisovateľskom umení mohli sme sa presvedčiť pred niekoľkými rokmi pri vydaní románu „Zákon“. Vaillandova literárna minulosť je veľmi pestrá. Začína ako surrealista v skupine „Grand Jeu“. Cez vojnu pracuje v osobitnom oddiele rezistentov, špecializovaných na vykoľajovanie vlakov. Náhodou je odrezaný od svojej skupiny a začína písať v malej dedinke román „Čudná hra“, ktorý dostáva roku 1945 cenu Interallié. Pokračovaním tohto románu je trilógia, námetove čerpajúca z francúzskeho odbojového hnutia. Ďalšiu časť svojho diela venuje Roger Vailland životu francúzskych robotníkov v kraji Ain, kde trávi väčšinu času. Tieto romány sú dôkazom, aký bohatý je citový život francúzskeho robotníka. Vailland majstrovským spôsobom dokazuje, že z tohto prostredia možno napísať román, plný dramatického napätia a mimoriadne zložitých dejových zápletiek. K tomuto typu románov patrí aj dielo „325.000 frankov“, ktoré dnes dávame do rúk slovenského čitatela.
Hrdina romániku Busard, nádejný cyklista, zamestnaný v továrni na výrobu predmetov z umelej hmoty, chce sa osamostatniť, stať sa najprv nájomcom a neskôr majiteľom bufetu pri hlavnej hradskej a oženiť sa s Marie-Jeannou, ktorú ľúbi. Na získanie podniku chýba mu 325.000 frankov. Chce si ich zarobiť úmornou, vyčerpávajúcou prácou pri lise tak, že bude s kamarátom pracovať na štyri smeny, aby stroj bol plne využitý; nedbá, že tým jedného robotníka pripraví o chlieb. No tesne pred cieľom, v posledných hodinách, Busard už nevydrží fyzicky ani nervove. Rytmus mechanických pohybov sa spomalí, ruka zostáva v stroji. Celý život skaličeného Busarda sa zmení a nakoniec stroskotáva aj citove.
Roger Vailland napísal okrem spomínaných románov niekoľko drám, esejí a reportáží a patrí dnes medzi najznámejších francúzskych spisovateľov.
Ráno našla nevlastného otca pripútaného v úradnej miestnosti na stoličke a celý dom hore nohami. Nevlastného otca nenávidela a celú vec nebrala nijako tragicky. Ulicami sa ozýval rachot guľometov; bola statočná a netriasla sa. Povstalcom, ktorí vnikli do domu, velil N’Guyen. Išla mu v ústrety:
— Aleže robíte kravál!
Pozrel na ňu, bola oblečená na tenis, raketu pod pazuchou, vlasy rozstrapatené.
Ľahkomyseľne sa smiala.
— Vráť sa do svojej izby, — povedal hrubo.
— To sú spôsoby! ...
Celkom blízo tresol výstrel.
— Taký hurhaj ...
Napľul jej do tvári.
Dcéra kolonistu sa vrátila do Francúzska. Bola zamestnaná a dostávala plat. Veľa rozmýšľala. Neprestáva rozmýšľať o tom pľuvnutí, ktoré bolo začiatkom jej výučby o dialektike vo vzťahoch medzi pánom a otrokom. „Pochopila som,“ povedala, „že všetci belosi bez rozdielu sú v očiach Vietnamcov vinníkmi... “
— Všetci chlapi, — povedal som Cordélii, — sú vinníkmi v očiach žien.
— Nudíš ma, — povedala. — Ako zmierime Marie-Jeannu a Busarda?
— Vari sa ti to pred chvíľou nepodarilo?
— Po tom, čo mi rozprávala o starom Moreiovi, necítila som sa vo forme (akoby povedali tvoji priatelia pretekári) zhovárať sa s ňou o Busardovi.
— Si si istá, že Marie-Jeanne bola vždy taká prísna k starému Moreiovi?
— Celkom istá, — povedala živo Cordélia. — Nikdy si si nepozrel jej izbu? Spí v črvotočivej posteli, ktorú zdedila po starej matke. Nijaká ľadnička ani elektrický šijací stroj, ani práčka. Malé lacné rádio. Nemá jediný cenný predmet, ako vravievajú malomeštiaci. Sama si šije zo zvyškov látky, ktoré jej pristřihne suseda, čo sa naučila strihať.
•— Nemám už čo povedať.
Keď sa Cordélia a ja chceme presvedčiť o bezúhonnosti odborárov, obchodníkov, politikov a mladých dievčat, porovnávame, rovnako nemilosrdne ako daňový úradník, ich spôsob života a príjmy, ktoré priznali.
Busard nastúpil na štvrtú smenu v piatok ráno o ôsmej, Bressčan na obed.
Po obede sa Busard zdôveril so svojím nešťastím sestre a dal jej prečítať Marie-Jeannin list. O šiestej Héléne Busardová išla čakať Marie-Jeanninu matku, až pôjde z dielne, a pozhovárala sa s ňou. Zatiaľ Cordélia vyspovedala Chatelarda, ktorý bol aj naším priateľom, potom išla k pani Lemercierovej a napokon znovu za Marie-Jeannou.
V sobotu predpoludním viac ako desať ľudí, rátajúc aj matku, usilovalo sa oboch zmieriť.
Héléne Busardová bola predtým proti zasnúbeniu svojho brata s tou „zdutou“ Marie-Jeannou. Matka bola presvedčená, že „obchod je otročina... Ty, čo tak rada chodíš do kina a tancovať, už nebudeš mať voľnú ani sobotu, ani nedeľu.“ A čitateľ sa iste rozpamätá, ako ešte pred týždňom Cordélia vášnivo obhajovala právo svojej priateľky na slobodu. A teraz si všetky tri zaumienili, že ich zosobášia. Ešte aj Chatelard prišiel na pomoc, lebo si robil výčitky, že zapríčinil roztržku. „Možno som bol pritvrdý voči tomu chlapcovi. Musíme byť ľudskí.“
