DES CARS, GUYVÝROBCA MŔTVOL
(Le faiseur de morts)
Smena, Bratislava, 1990
edícia Labyrint (150)
preklad Vladimír Dudáš
prebal Dušan Leščinský
1. vydanie, 52.000 výtlačkov
ISBN 80-221-0109-5
beletria, román
152 s., slovenčina
hmotnosť: 232 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
0,60 €
*zukol3* in *S2P*
Charles Davoud je štyridsaťpäťročný úspešný podnikateľ, ktorý vlastne v živote dosiahol všetko, čo muž v jeho veku môže mať: postavenie, bohatstvo, navyše má krásnu mladú ženu, do ktorej je vášnivo zaľúbený. Ich manželstvo je veľmi šťastné. A predsa sa celý jeho doterajší život má náhle zmeniť. Čo sa stane? Čo to odhalí Charles Davoud? Čo na tohto vyrovnaného muža zapôsobí tak, že podľahne svojim najhorším pudom a začne rozsievať smrť?
Ako sa človek môže stať zabijakom, výrobcom mŕtvol?
Guy des Cars je známym francúzskym spisovateľom, ale Výrobca mŕtvol je jeho prvým detektívnym románom. Autor sa ním však hneď zaradil medzi majstrov tohto žánru. Výrobca mŕtvol je napínavým príbehom - príbehom lásky a pomsty ktorého neočakávané zvraty nedajú čitateľovi vydýchnuť až po poslednú stranu. Guy des Cars sa tu ako vo všetkých svojich románoch predstavil ako vynikajúci znalec hlbokých ľudských vášní, skrytých, možno niekedy iba tušených, ktoré však o to prudšie vytrysknú v istom okamihu na povrch a potom už človek túto riavu ťažko ovládne.
Oklamaný
Uplynuli ďalšie tri mesiace a mládenec, ktorý už necítil nikoho v pätách, sa konečne upokojil. Inspektor Niel sa však riadil šéfovými pokynmi a ďalej ho sledoval. Pierre tvrdil, že lesk karosérie krásneho porsche sa zničí, keď bude stáť toľko dní a nocí v nečase na ulici, a preto sa rozhodol znovu parkovať v číslovanom boxe na piatom podlaží podzemných garáží pri Notre-Dame. Niel nebol veľmi nadšený jeho iniciatívou, lebo mu neuľahčila prácu, ale pretože majiteľ auta sa s ním o tom neporadil, ba ani netušil, že mu anjel strážny zabezpečuje ochranu, vynikajúcemu inšpektorovi neostávalo nič iné, iba mlčať a sledovať ho ďalej.
Návrat manekýna-hviezdy k zvyčajnému spôsobu života bol motivovaný správou priateľa Romualda. Keď raz ráno vošiel do obchodu s konfekčným tovarom, čo iba pred niekoľkými týždňami otvoril svoje brány na ulici du Four s názvom inšpirovaným Zolom Pre šťastie mužov, dostatočne lákavým na privábenie mužských zákazníkov, Romuald mu oznámil:
- Starec, od včerajška som si absolútne istý, že strýko skutočne a navždy odišiel. Vo včerajšej večernej pošte mama dostala pohľadnicu z Benátok s týmto textom: Vysnívaná krajina, odkiaľ sa nemám v úmysle vrátiť. Dúfam, že sa ti darí dobre. Bozkávam. Pohľadnica prišla bez podpisu, no veľmi dobre poznám strýkovo písmo... A máme pokoj! Som presvedčený, že matka je s ním v telefonickom styku, aj keď by šlo len o odovzdanie inštrukcií správcovi majetku... Máme šťastie, lebo ak je strýko silný v obchodných záležitostiach, matka pre to nemá nijaký zmysel.
- Ešte menší ako ty!
- Dobre vieš, že ja som umelec.
- Poznáš toho správcu majetku?
- Iba podľa mena: volá sa Charvet... Jeho kancelária má veľmi dobrú povesť, ale pretože som nemal špeciálny dôvod, nikdy som tam nevkročil.
- Možno nerobíš dobre. Mohol by si sa dozvedieť, akú cenu má majetok, ktorý strýko úradne odkázal tvojej matke.
- Nikdy by som sa to nebol dozvedel, určite by sa ma boli spýtali, čo do toho pchám nos, a boli by ma vyhodili. Keď strýko ešte žil, počul som, ako niekoľko ráz hovoril s matkou o tom chlapovi a spomínal, že Charvet nie je len mlčanlivou bariérou, ale aj skutočným medveďom.
- A čo notár?
- Champenon de Viry? Rovnako veľká kancelária... Len to najserióznejšie, ale pre takých ako ja, čo nepatria k jeho zákazníkom, skôr nepríjemné... V notárskych kanceláriách je to všade rovnaké! Tam uznávajú človeka iba dva razy v živote: keď dedí alebo keď ukladá závet... Aby si ma všimli, určite budem musieť počkať na matkinu smrť!
- Zabúdaš, že strýko sa môže ešte zjaviť, a ak bude chcieť, všetko zmeniť.
- Nebolo by to v jeho záujme: spôsobilo by mu to vážne ťažkosti... Pre všetkých bude lepšie, keď sa už nikdy nevráti a keď bude radšej užívať talianske farniente.
O dva týždne Romuald znovu povedal spoločníkovi:
- Včera večer matka dostala ďalšiu pohľadnicu... Obrázok zo Sienny a na druhej strane text bez podpisu, ale to isté písmo: Čoraz väčšmi oceňujem toto príjemné podnebie. Nikdy som sa necítil tak dobre. Srdečne. Povedal som ti, že strýko sa vo svojich rokoch nebude dlho cítiť odpísaným! Nezdá sa ti, že by bolo skôr smiešne, keby si nenašiel inú ženu? Ty by si mu to mal takmer želať:
