CHRISTIE, AGATHA3X SLEČNA MARPLOVÁ
(The Mirror Crack´d - At Bertram´s Hotel - The Body in the Library)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1983
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (427)
preklad Adriana Oravcová, Dušan Slobodník
prebal Igor Rumanský
1. vydanie, 70.000 výtlačkov
beletria, román, detektívky, literatúra anglická
536 s., slovenčina
hmotnosť: 610 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
Výber z diela najplodnejšej anglickej autorky detektívneho žánru predstavuje obľúbenú postavu — navonok neškodnú, milú a sympatickú Jane Marplovú, ktorá pomocou prenikavého postrehu a skvelých kombinačných schopností rieši záhadné zločiny na základe znalosti ľudskej duše.
V prvom príbehu Puknuté zrkadlo nás Christie uvádza do malebnej anglickej dedinky St. Mary Meadu, rodiska slečny Marplovej. Pokojnú hladinu vidieckeho života rozvíri príchod slávnej herečky, za ktorým nasledujú napínavé udalosti, vrcholiace vraždami.
Druhý príbeh V hoteli Bertram sa odohráva v luxusnom londýnskom hoteli, poskytujúcom služby „v starom štýle". Jane Marplová ako jedna z návštevníčok sa stáva svedkom vraždy súvisiacej s veľkou vlakovou lúpežou.
Tretí príbeh Mŕtva v knižnici čerpá opäť z vidieckeho prostredia a zo života vyšších spoločenských vrstiev. Kto zavraždil mladú tanečnicu, ktorej telo nájdu v knižnici seriózneho starého plukovníka? Toto odhalenie spolu s vyriešením viacerých vrážd opäť ostáva na milej slečne, ktorej nikdy nechýba anglický zmysel pre humor.
Keď na druhý deň prišiel k slečne Marplovej inšpektor Craddock, vyzeral unavený a skľúčený.
— Sadnite si a urobte si pohodlie, — povedala mu. — Vidím na vás, že ste mali ťažký deň.
— Nemám rád porážky, — povedal Craddock. — Dve vraždy za dvadsaťštyri hodín. No dobre, uznávam, že som horší detektív, ako som si myslel. Dajte mi šálku dobrého čaju, teta Jane, kúsok chleba s maslom a potešte ma svojimi najstaršími spomienkami na St. Mary Mead.
Slečna Marplová súcitne tľoskla jazykom.
— Nemali by ste tak hovoriť, milý chlapče, a okrem toho pochybujem, že naozaj chcete čaj a chlieb s maslom. Rozčarovaní džentlmeni potrebujú niečo silnejšie ako čaj.
Ako zvyčajne slečna Marplová vyslovila slovo džentlmeni, akoby opisovala exotického vtáka alebo rastlinu.
— Odporúčala by som vám dobrú tuhú whisky so sódou,
— navrhla.
— Naozaj, teta Jane? Nuž potom neodmietnem.
— A sama vás obslúžim, — doložila slečna Marplová a vstala.
— Ach nie, neunúvajte sa. Prenechajte to na mňa alebo na tú slečnu, akože sa volá?
— Neželáme si, aby nás tu otravovala slečna Knightová, — povedala slečna Marplová. — Príde s čajom až o dvadsať minút a dovtedy máme trochu pokoja a ticha. Urobili ste dobre, že ste prišli najprv k oknu, a nie cez hlavný vchod. Takto sa môžeme nerušene pozhovárať.
Podišla k rohovému príborníku, otvorila ho a vytiahla fľašu, sódovku a pohár.
— Ste samé prekvapenie, — poznamenal Dermot Craddock.
— Ani som netušil, čo skrývate vo svojom príborníku. Nie ste náhodou tajná alkoholička, teta Jane?
— No, no, — pohrozila mu slečna Marplová. — Nikdy som nebola zástancom abstinencie. Nezaškodí, ak má človek doma fľaštičku ostrého pre prípad, že ho čosi vydesí, alebo sa mu stane nehoda. V takých chvíľach je neoceniteľná. A prirodzene aj vtedy, ak príde nečakaná pánska návšteva. Tu je! — povedala slečna Marplová a podávala mu svoj liek s nádychom tichého triumfu. — A už si zo mňa neuťahujte. Len pokojne seďte a odpočívajte.
— Za vašich mladých čias museli byť ženy úžasnými manželkami,
— povedal Dermot Craddock.
— Som presvedčená, milý chlapče, že dnes by vám pripadala žena spomínaného typu ako veľmi neprimeraná partnerka. Vtedy mladé ženy nik nepohádal, aby sa vzdelávali, a len máloktoré dosiahli univerzitné vzdelanie alebo akademickú hodnosť.
— Sú veci, ktorým by som dal prednosť pred akademickou hodnosťou, — namietol Craddock. — Jednou z nich je schopnosť posúdiť, kedy chce muž whisky so sódou, a dať mu ju.
Slečna Marplová sa naňho milo usmiala.
— No, a teraz mi môžete všetko porozprávať, — vyzvala ho,
— alebo aspoň to, čo smiete.
— Myslím, že viete asi toľko čo ja. A určite máte niečo za lubom. A čo tak vaša „otrokyňa“ milá slečna Knightová? Čo ak ten zločin spáchala ona?
— Čože, slečna Knightová? — prekvapene sa opýtala slečna Marplová.
— Ako páchateľ prichádza totiž najmenej do úvahy, — odvetil Craddock. — A často sa to ukáže správne.
— V tom s vami nesúhlasím, — odporovala slečna Marplová zápalisto. — Povedala som to už neraz, a nielen vám, drahý Dermot, ak vás môžem tak volať, že zločin vždy spácha tá pravdepodobná osoba. Manžel alebo manželka sú často podozriví, a nakoniec sa neraz ukáže, že právom.
— Myslíte Jasona Rudda? — potriasol hlavou. — Ten Marinu zbožňuje.
— Hovorila som všeobecne, — dôstojne odvetila slečna Marplová.
— Najprv zavraždili pani Badcockovú. Pýtali sme sa, kto to mohol
