EBERHART, MIGNON GOODDOM NA STRECHE
(The House on the Roof)
Smena, Bratislava, 1971
edícia Labyrint (34)
preklad A. Kumány-Bruothová
ilustrácie Jozef Pernecký
1. vydanie (v Smene), 20.000 výtlačkov
73-082-71
beletria, román, detektívky,
282 s., slovenčina
hmotnosť: 259 g
tvrdá väzba, malý formát
0,50 € stav: dobrý *mynel*dete*
Na plochej streche výškového domu sa skrýva ešte jeden dom - menší, ťažko prístupný, takmer neviditeľný, tajomný. Okolnosti dvoch vrážd vyzerajú akosi nepremyslené. Svedčia o nejakej explózii násilia. Nič nenasvedčuje na plánovanú vraždu. No bolo to tak?
(KAPITOLA 13)
Poručík Waggon pomaly zdvihol kvet k dlhému nosu a privoňal k nemu. Nikto sa nehýbal.
Vzhliadol. Poobzeral sa po celej izbe. Pomaly putujúci pohľad mu spočinul na skupine podozrivých, ku ktorej patrili Debora, Chloe, Anthony, Francis a Gibbs Riddle.
Povedal pokojne seržantovi:
- Môžu odísť. Ale nepusťte ich z domu. - Potom sa obrátil priamo k nim. - Nezabudnite, prosím, dámy a páni, že v dome bude silná policajná stráž, čo vás bude chrániť, - povedal láskavo. - A teraz, pani Brocksleyová, ak sa chcete utiahnuť, bude tu o pár minút staršia žena z polície. Myslím, že si lepšie oddýchnete, ak tá žena bude tu s vami.
Dolly sa nepohla, no vari pasívne súhlasila.
Poručík Waggon sa znovu zahľadel na Juanita. Po chvíli povedal:
- Pozhováram sa s ním sám. Vyprázdnite miestnosť, seržant.
Chloe pristúpila k Dolly, pohladkala ju po nehybných rukách a bola by chcela zostať pri nej, ale poručík Waggon sa pozrel na ňu, ona mykla plecom a vyšla z izby za Deborou, s rukou v bok.
V hale Francis povedal:
- Nešli by ste k nám? Urobím koktail. Ja aspoň cítim potrebu niečo vypiť.
Koktail však nemal veľký úspech, hoci ho Francis mixoval štedrou rukou a Gibbs ho dychtivo vypil; Anthony im ukázal najvybranejšie knihy na policiach, čo lemovali Francisovu obývaciu izbu.
- Moja predná izba, - povedal Anthony. - Ale nemám tam nič zaujímavé okrem starého hrdzavého kordu a vyblednutého ponurého portrétu ktoréhosi predka. - Pozrel sa na Deboru. - Chcete ho vidieť?
Debora šla s ním cez malú halu do prednej izby, ktorá bola v jej byte obývacou izbou.
- Napokon, chcete hádam niečo vedieť o svojich - hm - príbuzných. Je tam nad rímsou. Trochu vyblednutý, ako vravím. A kord je nad ním.
Debora sa pozrela a súčasne počula, ako sa Chloe vo vedľajšej izbe trochu trpko zasmiala, a Anthony ticho povedal:
- Debora, nechcem vás strašiť. Ale chcem vám niečo povedať. Bolo by lepšie, keby ste tam hore neboli taká sama. Lebo, viete, ten, čo zavraždil Mary Monroeovú, musí vedieť, že ste boli pri klavíri. Povedzme, že si vrah myslí, že ste ho videli. Povedzme .. . oh, nepozerajte sa tak, Debora! Nerád to hovorím, nechcel som to vôbec povedať, ale .. . Brocksleyho zabili, pretože niečo vedel.
- Chcete povedať, - odvetila Debora pochybovačne, - že ma vrah môže prepadnúť?
- Vrah si nemusí byť istý, či ste ho videli, keď zastrelil Mary Monroeovú.
Nastalo ticho a potom Debora zašepkala:
- Oh.
A Chloe práve hovorila:
- ... pravdaže sa bojím. Som- vydesená. Tieto tmavé staré haly ... máte pocit, že z tieňov voľačo po vás chňapne, a ... a . . . vezmem si ešte jeden koktail, Francis.
Francis povedal:
- Urobil som ho poriadne tuhý, - a v shakeri zazvonil ľad.
