BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE - DRUHÉ POHLAVIE 2

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE

DRUHÉ POHLAVIE 2
(Le deuxiéme sexe)

Obzor, Bratislava, 1968
edícia Malá moderná encyklopédia
preklad Viera Millerová
obálka E. Bačík
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-042-68

partnerstvo, biológia,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 497 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal po krajoch ohnutý, knižničné pečiatky

1,00 € PREDANÉ

*zukol2*

Ženou sa nik nerodí: stáva sa ňou. Nijaký biologický, psychický, ekonomický osud neurčuje podobu ľudskej samičky v lone spoločnosti — je to súhrn civilizácie, čo vytvára tento prechodný produkt medzi samcom a klieštencom, označovaný ako ženský. Jedine prostredníctvom druhého sa môže jedinec vytvoriť ako ten druhý.

Mladosť dievčaťa prejde viac-menej v očakávaní. Čaká Muža. Isteže aj dospievajúci chlapec sníva o žene, túži po nej, no v jeho živote bude žena vždy iba jediným prvkom — neurčuje jeho osud. Zatiaľ dievča od samého detstva, či už si želá realizovať sa ako žena, alebo prekročiť hranice svojho ženstva, očakávalo od muža naplnenie aj únik: pre dievčinu má muž oslnivú tvár, je vysloboditeľom; je bohatý a mocný a vlastní kľúče k jej šťastiu, je princom z rozprávky. Dievčina vopred cíti, že pri jeho nežnostiach akoby ju unášal obrovský prúd života ako v čase, keď spočívala v matkinom lone...

Manželstvo je údelom, ktorý spoločnosť tradične ponúka žene. Aj dnes sú ženy väčšinou vydaté, alebo aspoň boli, pripravujú sa na vydaj alebo trpia tým, že sa neuskutočnil. Ekonomický vývoj postavenia ženy mení inštitúciu manželstva prevratným spôsobom — stáva sa zväzkom, ktorý dobrovoľne uzatvárajú dvaja jedinci. Žena už nie je obmedzená na funkciu roditeľky: táto funkcia stratila z veľkej časti povahu samozrejmej služby a prejavuje sa skôr ako povinnosť, ktorú žena dobrovoľne berie na seba. (Úryvky z textu.)

pohlavné zasvätenie

V určitom zmysle sa pohlavné zasvätenie u ženy tak ako u muža začína už od najútlejšieho detstva. Teoretické i praktické zaúčanie sa odohráva neustále od orálnej, análnej a genitálnej fázy až do dospelosti. Ale erotické skúsenosti dievčaťa nie sú jednoduchým pokračovaním jeho predchádzajúcich sexuálnych činností; často majú nečakaný brutálny ráz, vždy sú novou udalosťou, ktorá znamená rozchod s minulosťou. Vo chvíli, keif nimi dievča prechádza, všetky problémy, pred ktorými stojí, splývajú a nadobúdajú ostrú a naliehavú podobu. V niektorých prípadoch kríza prejde ľahko, sú však aj tragické prípady, ktoré sa končia samovraždou alebo šialenstvom. V každom prípade žena spôsobom, akým reaguje, angažuje veľkú časť svojho osudu. Všetci psychiatri sa zhodujú v tom, že erotické začiatky majú pre ženu ohromnú dôležitosť: odrážajú sa v celom jej ďalšom živote.

Situácia muža a ženy je celkom odlišná jednak z hľadiska biologického, ale aj spoločenského a psychologického. Pre muža je prechod od detskej sexuality k dospelosti pomerne jednoduchý: je tu spredmetnenie erotickej rozkoše, ktorá namiesto toho, aby sa uskutočňovala imanentne, zameriava sa na transcendentnú bytosť. Erekcia je výrazom tejto potreby — pohlavím, rukami, ústami, celým telom sa muž obracia k svojej partnerke, no v podstate tejto činnosti, tak ako vôbec, ostáva subjektom voči objektom, ktoré vníma, a k nástrojom, ktoré používa. Vrhá sa k druhej bytosti bez toho, aby strácal svoju nezávislosť, ženské telo je preňho korisťou a muž sa v ňom zmocňuje vlastností, ktoré jeho zmyslovosť požaduje od každého objektu; pravda, nepodarí sa mu privlastniť si ich, ale ich aspoň objíma, nežnosti, bozky sú polovičným neúspechom, ale aj tento neúspech je podnetom a rozkošou. Ľúbostný akt dospieva k jednote v prirodzenom vyvrcholení, v orgazme. Súlož má celkom presný fyziologický cieľ: muž sa ejakuláciou zbavuje výlučkov, ktoré ho ťažia, a vzápätí pociťuje úplnú úľavu, ktorú vždy sprevádza rozkoš. Isteže, rozkoš tu nebola jediným cieľom, často po nej nasleduje sklamanie — potreba zmizla skôr, než bola ukojená. V každom prípade sa istý akt uskutočnil, a muž tu ostáva s nezmeneným telom; služba, ktorú poskytol družke, splynula s jeho vlastným potešením. Ženská erotika je oveľa zložitejšia a odráža zložitosť jej situácie. Videli sme, že žena namiesto toho, aby zlúčila svoje špecifické sily so svojím individuálnym životom, stáva sa korisťou druhu, ktorého záujmy sa líšia od jej osobných cieľov; tento rozpor dosahuje u ženy vyvrcholenie. Vyjadruje sa okrem iného rozdielnosťou orgánov: klitorisu a vagíny. V detskom štádiu je stredom ženskej erotiky klitoris: niektorí psychiatri tvrdia, že u niektorých dievčat jestvuje aj vaginálna citlivosť, ale to je názor veľmi sporný; v každom prípade by mala iba druhoradú dôležitosť. Klitoridný systém sa v dospelom veku nemení a žena si zachováva po celý život túto erotickú nezávislosť; klitoridný kŕč je tak ako mužský orgazmus akýmsi uvoľnením spuchnutia, ktoré nastáva quasi mechanickým spôsobom, s normálnou súložou však súvisí iba nepriamo a pri plodení nehrá nijakú úlohu. K penetrácii a oplodneniu ženy dochádza cez vagínu; vagína sa stáva erotickým centrom iba zásahom muža a tento zásah je vždy istým druhom násilia. Kedysi ženu vytrhli z jej detského sveta a vrhli do manželského života skutočným alebo predstieraným únosom; ženu z nej robí násilie — preto sa tiež hovorí „vziať“ dievčaťu panenstvo, „pripraviť“ ho o veniec. Deflorácia nie je harmonickým vyústením súvislého vývoja, je to prudký rozchod s minulosťou, začiatok nového cyklu. Rozkoš sa dosahuje kontrakciami vnútorného povrchu vagíny; vyústia však v určitý a konečný orgazmus? O tomto sa ešte diskutuje. Anatomické údaje sú veľmi neurčité.