ROMEU, CARLOSTRISTAN V EGYPTE
(Tristán en Egipto)
Arkus, Senica, 2001
preklad Eva Palkovičová
obálka Ružena Danayová
1. vydanie
ISBN 80-88822-43-2
knihy pre deti, dobrodružné
160 s., slovenčina
hmotnosť: 108 g
mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky
1,60 €
*zukol3*
Traja školáci prichádzajú na návštevu Egypta, kde chcú navštíviť čo najviac pamätihodností. Náhodne sa však pripletú do cesty vykrádačom pyramíd, takže ich výlet sa postupne mení na napínavé a nebezpečné dobrodružstvo.
Carlos Romeu Muller sa narodil 17. 5. 1948 v Barcelone, jeho matka je Francúzka, otec Katalánec. Venoval sa rozmanitým činnostiam, hol požiarnik, potápač, od roku 1971 píše pre časopisy, televíziu i rozhlas. Spolupracuje s redakciou denníka El Pais, je autorom rubrík „Veľmi zaujímavé“ a „Školská komunita“. Miluje more, psy, rád rybárči, varí a strieľa z veľkokalibrovej pištole.
- Skarabeus je už v bezpečí, pozrite, cestou som urobil zväčšenú fotokópiu kartuše; tak budem môcť po faraónovom mene pátrať ďalej... Všimnite si, je tu kačička.
Naozaj, prvý obrázok na kartuši znázorňoval kačičku. Okrem toho tam boli dva obrazce, ktoré mali predstavovať vtáčie perá alebo palmové listy, potom niečo podobné polievkovej mise, sklonená postava a nejaký znak, ktorý nám nepripomínal vôbec nič.
Tristan opäť vytiahol príručku.
- Ach, už s tým prestaň, Tristan; mne sa absolútne nepáči, že sa tá ženská motá po hoteli, - ozvala sa zrazu Violeta veľmi vážne.
- Violeta má pravdu, je to priveľká zhoda náhod, -podporil som ju.
- Ale môže to byť iba náhoda, nič viac. V Káhire nie je toľko luxusných hotelov; a pravdepodobnosť, že sa ubytuje práve tu, je asi dvadsaťpercentná; okrem toho, skarabeus je pod zámkou.
- Ty to chceš nechať len tak? - spýtala sa Violeta neveriaco.
- Nie. Zajtra sa na ňu spýtam v recepcii a ak je tu ubytovaná, zistím, ako sa volá, a dám jej meno Paquitovi, či by o nej nemohol získať nejaké informácie. Spokojná?
- Zamkni sa na kľúč, - poradil som jej.
- Spokojná. Samozrejme, že sa zamknem na kľúč. A pretože sa mi chce spať, máte minútu na to, aby ste zdvihli kotvy. Ja si zatiaľ vyčistím zuby.
Vrátili sme sa do svojej izby. Tristana s fotokópiou a knihou som nechal za písacím stolom, išiel som si umyť zuby, dal som si pyžamu a hodil som sa do postele.
- Ty si neľahneš, Tristan?
- O chvíľu. Tú prekliatu kartušu nemôžem nikde nájsť.
Posteľ bola rozprávková; v tom okamihu som zaspal.
Niekto ma mykal za ruku. So zatvorenými očami som sa zdvihol a zahnal sa päsťou.
- Prestaň, Guillermo, takmer som utŕžil.
Posadil som sa a otvoril oči. Asi päť milimetrov od nosa som mal príručku. Znechutene som ju odtisol.
- Vidíš to? - otravoval Tristan a opäť mi pchal knihu pred oči.
-Čo?
Natiahol som sa za hodinkami na nočnom stolíku. Bolo pár minút po pol štvrtej.
- Ty si padnutý na hlavu, Tristan. Čo tu strašíš tak neskoro v noci, a prečo, prepánajána, musíš budiť aj mňa?
-Nie je tu!
-Kto?
- Kartuša!
-No a...?
- Je to kartuša nejakého neznámeho faraóna!
- Super, teším sa. Môžem sa vrátiť do postele? - už ma prechádzala trpezlivosť.
- Ako môžeš myslieť na spánok, keď sme práve objavili neznámeho faraóna? - Tristan nechcel veriť vlastným ušiam.
- Absolútne bez problémov. Len sa pozri.
Obrátil som sa, niekoľko ráz som poťapkal po vankúši a opäť som zaliezol pod prikrývku.
- Si nemožný.
- Vyspi sa. A zajtra mi porozprávaš o objave, ktorý vyvolá revolučný prevrat v dejinách starého Egypta, -zatvoril som oči.
Počul som, ako si čosi šomre popod nos, a čochvíľa som znovu zaspal.
O siedmej nás zobudili úžasné raňajky, priniesli nám pomarančovú šťavu, smažené vajíčka so slaninou, čerstvé ovocie, pričom som niektoré druhy v živote nevidel,
