QUEEN, ELLERYZÁHADA CHIRURGOVEJ TOPÁNKY
(The Dutch Shoe Mystery)
Mladé letá, Bratislava, 1974
edícia Stopy
ilustrácie Gabriel Štrba
preklad Margita Vozáriková
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
66-045-74
beletria, román, detektívky,
288 s., slovenčina
hmotnosť: 402 g
tvrdá väzba
Meno Ellery Queen iste netreba priateľom dobrej detektívky predstavovať. Čitatelia edície Stopy poznajú jeho román Sklená dedina, ktorý vlani vyšiel v druhom vydaní. Na rozdiel od Sklenej dediny v prípade Záhady chirurgovej topánky ide o takzvanú „čistú“ detektivku, kde kriminálna záhada je rébusom, logicko-deduktívnou úlohou na vyriešenie. Čitateľ sa môže stať aktívnym partnerom pri riešení tohto rébusu, pretože sa dozvedá všetky podstatné fakty, na základe ktorých Ellery Queen — autor i hlavný hrdina v jednej osobe — logickým uvažovaním a interpretáciou jemných stôp napokon odhalí vraha. Dej sa odohráva v nemocnici, kde majú operovať veľmi bohatú a vplyvnú Abigail Doornovú. Tesne pred operáciou ju však zavraždí neznámy páchateľ, ktorý sa preobliekol za primára. Podozriví sú mnohí pracovníci nemocnice a všetci príbuzní, ktorých mohla zlákať vyhliadka na obrovské dedičstvo. Pritom jedinou stopou, ktorú vrah zanechal, sú plátenné topánky s roztrhnutou šnúrkou zlepenou leukoplastom.
23. KA P I T O LA
Strojnásobenie???
Zármutok a sklamanie prenasledovali Elleryho Queena na ceste z prekliatych chodieb Holandskej nemocnice do otcovej kancelárie na policajnom riaditeľstve.
Znechutene prejavil túžbu vrátiť sa domov na 87. ulicu a pochovať starosti v Marcelovi Proustovi. No inšpektor, ktorý znalecky hodnotil situáciu, nechcel s takým návrhom súhlasiť. Všetci pôjdu k nemu do kancelárie, povedal, nerušene sa porozprávajú, a starosta im všetkým naraz vyčistí žalúdok a vôbec, zabavia sa ...
Tak sedeli, Richard a Ellery Queen a obvodný prokurátor Sampson, a dvaja z nich sa príjemne bavili o všetkom možnom, len nie o vražde Doornovej a Janneyho.
Newyorské noviny sa postarali o krutú zábavu. Dve vraždy za tri dni a obe obete osobnosti, o ktorých sa dá písať do aleluja! Park okolo radnice sa hemžil reportérmi; policajný prezident bol preč; starosta sa „na radu lekára“ utiahol do súkromia svojho bytu. Fotografi a spravodajcovia prenasledovali každú osobu, ktorej meno čo i len okrajove súviselo s prípadom. Zvesť o Thomasovi Swansonovi tiež prenikla na verejnosť a novinári hromadne cestovali do Porter Chesteru. Inšpektor Queen vynaložil celú váhu svojho úradného vplyvu, aby sa udržala v tajnosti skutočnú Swansonova totožnosť; doteraz sa mu to darilo, ale stále hrozilo, že sa tajomstvo prezradí. Swansonovi poskytli silnú ochranu.
Seržant Velie sa hnal za bludičkou. Jeho najnaliehavejšou úlohou bolo ísť po stopách mŕtveho chirurga; ale videl, že udržoval len úplne nevinné styky. Janneyho súkromnú korešpondenciu v jeho byte preskúmali do najmenších podrobností; okrem niekoľkých listov od Thomasa Janneyho, ktoré potvrdili, čo hovoril Swanson, aj toto pátranie bolo bezvýsledné.
Všade nepreniknuteľný múr ...
Elleryho dlhé prsty sa pohrávali s drobnou soškou veľkého pomocníka kriminalistov Bertillona, ktorú mal inšpektor na písacom stole. Starý pán práve dosť rozjarene rozprával historku zo svojich mladých čias; ale pod očami mal tmavé kruhy a do veselosti sa žalostne nútil.
„Neklamme sami seba.“ Prehovoril nečakane Ellery a inšpektor aj Sampson sa k nemu obrátili s obavou v očiach. „Sme ako poľakané decká, čo sa boja v tme. Otecko, Sampson — sme porazení.“
Ani jeden zo starších mužov neodpovedal. Sampson zvesil hlavu a inšpektor si zamyslene prezeral hranaté konce topánok.
„Nebyť mojej galskej hrdosti a skutočnosti, že otec musí v pátraní pokračovať bez ohľadu na to, čo urobím,“ pokračoval Ellery, „spácham harakiri, obrazne povedané, a budem hľadať pokoj v nebi bojovníkov..
„Čo je s tebou, Ellery?“ Inšpektor ani nezdvihol hlavu. „Ešte som ťa nikdy nepočul takto rozprávať. Veď len včera si vravel, že tušíš, kto je vrahom.“ „Áno,“ nedočkavo povedal Sampson, „nech je, ako chce, táto druhá vražda, ktorá nepochybne súvisí s prvou, by mala vrhnúť svetlo na prvú záhadu. Som si istý, že sa na niečo príde.“
„Kliatbou fatalizmu je povýšenecká nerozhodnosť, ktorú plodí. Viete, pán Sampson, ja si nie som taký istý...“ Zdvihol sa zo stoličky a rozladene na nich zvrchu pozrel. „Čo som včera povedal, to stále platí. Tuším, kto zaškrtil Abigail Doornovú. Vedel by som vymenovať poltucta ľudí, ktorí podľa povahy stôp Abby jednoducho nemohli zabiť. Ale ...“
„V prípade ich dokopy nie je zapletených omnoho viac ako poltucta,“ namietal inšpektor. „Tak čo ťa trápi?“
„Všetko.“
