PÁNDY, BERTALAN
BRATSKÉ SLOVO O SVEDKOCH JEHOVOVÝCH
Reformovaný kresťanský zbor v Drahňove
preklad Ján Janus
1. vydanie, 800 výtlačkov
ISBN 80-967517-8-6
náboženská literatúra, Svedkovia Jehovovi,
205 s., slovenčina
hmotnosť: 198 g
mäkká väzba
stav: dobrý, lepenie sa uvoľnuje
1,50 € PREDANÉ
*H-6-4*
II. diel
VÝPOVEDE VOĽAKEDAJŠÍCH SVEDKOV JEHOVOVÝCH
W.J. Schnell: Povstávajú proti mne falošní svedkovia
Na zostávajúcich stránkach tejto knihy vás oboznámime s referátmi ľudí, ktorí sami boli členmi SSV. Chceli by sme docieliť to, aby ste mali možnosť spoznať spôsoby a štýl práce SJ, nielen z podania vonkajších pozorovateľov, ale aj od ľudí, ktorí boli úprimní a oddaní členovia SSV. Z tohto dôvodu ich nemôžeme obviňovať zo zaujatosti, alebo myslieť si o nich, že nepoznajú dostatočne organizáciu SSV. V našej knihe sme už spomenuli mená dvoch z nich, a hovorili sme o ich pohľade na určité veci.
Zo starších SJ je najznámejšie meno W.J. Schnella, ktorý strávil v organizácii SSV tridsať rokov. V posledných rokoch svojho členstva mal už veľa duševných bojov, pretože si uvedomil, že citáty a učenia z Písma svätého dostávali často opačný výklad, než ními chce Boh skrze Písmo povedať. Po vystúpení zo SSV napísal príbeh svojho života predovšetkým však príbeh o svojej práci v nej. Knihu vydal pod názvom: „Povstávajú proti mne falošní svedkovia”. Kniha mala aj podtitul: „Tridsať rokov v zajatí Strážnej veže” (Christliche Verlagsanstalt, Konstanz).
Autor sa narodil v USA ako dieťa nemeckých emigrantov. Mal deväť rokov, keď ho rodičia vzali na návštevu príbuzných do Nemecka. Medzitým vypukla svetová vojna. Otcovi sa už nepodarilo vziať rodinu späť do USA Pretože otec, ešte nedostal americké občianstvo, bol povinný narukovať do nemeckej armády. Po niekoľkých týždňoch bolo okolie plné ruských vojnových zajatcov. Veľkú časť armádneho zboru, kde slúžil jeho otec rozdrvila vojna. Z otcovho družstva zostali siedmi. Ako poddôstojník bol dozorcom skupiny ruských zajatcov. Ako veriaci človek, sa choval k zajatcom ľudsky a nápomocne. Dôstojníci, ktorí boli spolu s ním, konali presne opačne. Keď Rakúsko - Uhorsko - nemecké vojsko utrpelo porážku, stali sa bývalí zajatci pánmi, ktorí z vďaky za predchádzajúce dobré zaobchádzanie, pomohli mu dostať sa domov.
Územie, kde bývali, pripojili k Poľsku, odtiaľ sa v spoločnosti ďalších utečencov presťahovali do Berlína. On mal vtedy 16 rokov.
V časoch skúšaných vojnovými udalosťami bol verným účastníkom detských bohoslužieb nedeľnej školy Evanjelickej cirkvi. Tu sa stalo, že raz ho oslovil príbeh o milosrdnom samaritánovi, a začal doma čítať Bibliu. S citlivou dušou pozoroval, a zistil že to čo sa píše v Písme svätom -myslel pri tom predovšetkým na samaritánov príbeh - a to, čo sa deje vo svete okolo neho, je v rozpore. Z Písma svätého poznal milosrdnú lásku Kristovu, a zaumienil si, že počas celého svojho života bude konať dobro, ktoré sa od Krista naučil. V napätých a bezvýchodiskových povojnových rokoch upadli mnohí do zúfalstva, niektorí sa stali ateistami, fanatikmi, či revolucionármi, ale on našiel silnú oporu vo viere, že môže byť vykúpeným Božím dieťaťom v Kristovi. Ľudia okolo sa stali hračkami temných síl, rozvíjali sa práve rôzne izmi (nacionalizmus, komunizmus) a on dokázal v tomto stave žiť vyrovnaný, kľudný život. Keď spomína neskôr v živote na tieto udalosti, rozpráva smutne o tom, že tento vnútorný mier z mladosti neudržal dlho v srdci, lebo ako hovorí: „ Ja sám som sa stal obetou ešte väčšieho -izmu-, ktorého som bol po 30 rokov verným otrokom. Tento -izmus- bol Jehovizmus SSV. Jehovizmus sa snažil prefíkaným spôsobom využiť nerozhodnosť povojnových časov na vybudovanie novej naplánovanej svetovej spoločnosti.” (10. Str.)
Keď sa presťahovali z rodnej dediny do Nemecka, do Berlína, cítili sa počas života v tejto metropole, v cudzom prostredí, v existenčnej neistote, opustení. Vtedy ich navštívil študent Biblie, a nechal u nich rôznu literatúru, oni ju prijali a čítali s radosťou. Dobre im padlo, že natrafili na bratov, na ľudí, ktorí sa o nich zaujímajú. Potom pravidelne navštevovali ich stretnutia a boli šťastní, lebo našli bratské spoločenstvo a láskavé prostredie.
Pri spomienkach na tieto udalosti spomína, že v počiatkoch vtedajší tzv. „ študenti Biblie” ešte nepoznali túto strnulú organizáciu, ktorá rozkazmi vydáva nariadenia, čo je charakteristickým znakom dnešnej SSV.
Vtedy ešte zvesť Slova, ktorá vytvárala láskavú atmosféru zboru, sa odovzdávala ďalej ako odkaz Písma a nie ako centrom predpísaný výklad Biblie.