MAURIAC, FRANCOISPÚŠŤ LÁSKY
Bibliotheka, Bratislava, 1933
edícia Žatva (8)
preklad Ján Zaic
beletria, román
217 s., slovenčina
hmotnosť: 270 g
tvrdá väzba
stav: zachovalá
PREDANÉ
*bib13*
Doktor dobre cítil, že predstavy, v ktorých si ľuboval, boly hodne odlišné od obvyklých jeho snov. Keď naraz vyúčtoval so svojou rodinou, pocíti] síce trochu hanby, ale nijakej výčitky — skôr cítil, že je smiešny. Šlo tu len o vonkajšiu hru, v ktorej jeho opravdová podstata nemala podielu. Nie, nikdy nemyslel o sebe, že by mohol byť netvorom a nepovažoval sa za odlišného od ostatných ľudí, ktorí sa stávajú podľa jeho názoru všetci bláznami, keď ostanú sami, bez kontroly druhého.
Ale za týchto osemaštyricať hodín, ktoré prežil v očakávaní tej nedele, cítil dobre, že celou svojou silou ľne k svojmu snu a že tento sen sa mu mení v nádej. Vo svojom srdci počul už ozvenu svojho rozhovoru, ktorý bude mať s tou ženou, a dospel tak ďaleko, že si nevedel predstaviť, aby sa dial inými slovami ako tými, ktoré vymyslel. Neustále opravoval scenario, ktorého text je v tomto dialogu:
— Sme oba, vy i ja, v slepej uličke, Maria. Môžeme len umreť pri stene, alebo sa vrátiť. Vy, ktorá ste nikdy nemilovali, nemôžete ma milovať. Ale aspoň sa odovzdajte cele jednému mužovi, ktorý je ochotný nežiadať nič v odplatu za svoju lásku.
A tu si predstavil, že Maria bude protestovať.
— Vy ste sa zbláznili! A vaša žena? Vaše deti?
— Nepotrebujú ma. Za živa pochovaný má právo, ak môže, pozdvihnúť kameň, ktorý ho dusí. Vy by ste nevedeli zmerať púšť, ktorá ma delí od manželky, od dcéry a syna. Slová, ktoré im hovorím, vôbec k nim nedojdú. Zvieratá zaženú svoje mladé, náhle dorástly. Ostatne samci ich ani najčastejšie nepoznajú. Tieto city, ktoré prežívajú pudové funkcie, sú výmyslom ľudským. Kristus to vedel, keď chcel, aby mu ľudia dali prednosť pred otcami a matkami, keď sa odvážil sa honosiť tým, že prišiel odlúčiť muža od ženy a deti od tých, ktorí ich priniesli na svet.
— Vy vari nechcete byť Bohom?
— Nie som pre vás jeho obrazom? A nevdačíte mi za istý smysel pre dokonalosť? (Tu sa doktor prerušil. „Nie, nie, nevnášajme do toho metafyziku!“)
— Ale vaše postavenie, vaši nemocní? Celý ten váš život dobrodinca... pomyslite si len, aký škandál...
—- Keby som umrel, museli by sa obísť bezo mňa. Kto je nepostrádateľný? A to skutočné odumretie, o ktoré tu ide, to odumretie celému tomu úbohému, zatvorenému a pracovitému životu, by sa stalo vaším vlivom mojím znovuzrodením. Moja žena by si ponechala majetok, ktorý náleží jej. Nemal by som ťažkostí, ako vás uživiť. Ponúkajú mi katedru v Alžíre
