GRIMM, JAKOBGRIMM, WILHELM
ROZPRÁVKY
Mladé letá, Bratislava, 1958
preklad Marta Lenková
ilustrácie Mária Želibská
1. vydanie, 20.270 výtlačkov
56/VII-4
knihy pre deti, beletria, rozprávky,
136 s., slovenčina
hmotnosť: 361 g
tvrdá väzba
stav: používaná, ušpinené dosky, bez prebalu
PREDANÉ
*bib13*
O DOKTOROVI VŠEVEDOVI
Žil raz chudobný sedliak, ktorému bolo meno Rak. Ten zaviezol raz na páre volov do mesta fúru dreva a predal ju jednému doktorovi za dva toliare. Doktor mu vyplatil peniaze a sadol si k obedu. Sedliak videl, ako si doktor pekne ujedá a popíja, i zatúžil stať sa tiež doktorom. Chvíľočku tam ešte stál a potom sa opýtal, či by aj z neho nemohol byť doktor. „Ó, áno,“ povedal doktor, „to sa môže hneď stať.“
„Čo musím urobiť?“ opýtal sa sedliak.
„Po prvé, kúp si šlabikár, kde je na prvej strane hrvoľatý kohút. Po druhé, speňaž voz a voly a za to si opatri šaty a inšie, čo k doktorovaniu patrí. Po tretie, daj si urobiť tabuľu s nadpisom: Ja som doktor Vševed, a daj si ju pribiť doma nad vonkajšie dvere.“
Sedliak urobil všetko, ako mu doktor nakázal. Keď si už trochu zadoktoroval — ale ešte nie veľa — ukradli jednému veľmi bohatému a veľkému pánovi peniaze. Tento pán sa dopočul o doktorovi Vševedovi, že býva v tej a v tej dedine a že on musí tiež vedieť, kde sa mu podeli peniaze. Rozkázal zapriahnuť, vybral sa do dediny, a keď prišiel k nemu, spýtal sa ho, či je on ten doktor Vševed.
Áno, že je to on. Tak že musí ísť s ním a ukradnuté peniaze zase vystanoviť. Ó, áno, ale že Greta, jeho žena, tiež musí ísť s ním. Pán súhlasil, oboch ich posadil do koča a všetci sa pohli.
Keď prišli do panského dvora, stôl už bol prikrytý a doktorovi Vševedovi riekli, že najprv musí s nimi jesť. Povedal, že dobre, ale že aj jeho žena Greta, a sadol si s ňou za stôl. Keď prišiel prvý sluha s misou výborného jedla, drgol sedliak svoju ženu a povedal jej: „Greta, to bol prvý,“ a myslel, že to bol prvý, čo im doniesol jedlo. Ale sluha sa nazdal, že chcel povedať: To je prvý zlodej, a že ním vskutku bol, naľakal sa a vonku povedal svojim druhom: „Ten doktor vie všetko, my zle obídeme, povedal, že ja som prvý.“
Druhý už vôbec nechcel ísť dnu, ale nakoniec musel. A keď doniesol misu, drgol sedliak svoju ženu: „Greta, to je druhý.“ Sluhovi stiahlo hrdlo a hľadel čím skôr sa vytratiť. Tretiemu sa nevodilo lepšie, lebo sedliak zase povedal: „Greta, to je tretí.“ Štvrtý musel doniesť zakrytú misu a tu pán povedal doktorovi, aby ukázal, čo vie, a uhádol, čo je v mise; boli tam raky. Sedliak sa zadíval na misu, nevedel, ako si pomôcť a vzdychol: „Ach, ja úbohý Rak!“
Keď to pán počul, zvolal: „Áno, on to vie, tak bude tiež vedieť, kto mi vzal peniaze.“ Sluha sa toho hrozne naľakal a zažmurkal na doktora, aby vyšiel von. Keď vyšiel, všetci štyria sa mu priznali, že oni ukradli peniaze. A že to oni radi vrátia a jemu dajú veľa peňazí, ak ich neprezradí. Inak by vraj ľahko mohli prísť o hlavu. A hneď ho aj zaviedli, kde boli tie peniaze ukryté.
Doktor s tým súhlasil, vrátil sa do izby, sadol si k stolu a
