BUCHANAN, THOMAS G.KTO ZAVRAŽDIL KENNEDYHO?
(Who killed Kennedy?)
Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1964
preklad Dušan Ruppeldt
obálka Augustín Greschner
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-077-64
literatúra faktu, história, dejiny,
195 s., slovenčina
hmotnosť: 195 g
mäkká väzba
stav: dobrý
1,70 €
*H-6-4*
Fotografia na obálke našej knižky je historická - zachycuje prezidenta Spojených štátov pri príchode do Dallasu. Usmievajúcu sa manželskú dvojicu na letisku v Dallase delil už iba krátky časový úsek od tragických výstrelov, ktoré ohromili celý svet...
Prečo ľudia zatajili dych?
John Fitzgerald Kennedy, predstaviteľ americkej veľkoburžoázie, si po mnohých neúspešných avantúrach Pentagónu a zpravodajskej služby začal uvedomovať nebezpečenstvo svetovej termonukleárnej vojny pre Spojené štáty samotné. To bol realistický záver zo súčasného pomeru síl vo svete. Postupne sa prepracovával k presvedčeniu, že medzinárodné problémy treba riešiť mierovou cestou a, podľa slov známeho komentátora Drewa Pearsona, „päť mesiacov pred svojim tragickým skonom si urobil záver o nevyhnutnosti mierového spolunažívania". Tieto nové prvky v americkej zahraničnej politike mu získavali vážnosť doma a za hranicami Spojených štátov.
Autor našej knižky, Thomas G. Buchanan, pochádza z amerického Juhu. Študoval v Lawrenceville School a na Yalskej univerzite. Počas druhej svetovej vojny bojoval v americkej armáde v hodnosti kapitána. Šesť rokov bol politickým korešpondentom asi dvadsiatich časopisov v Európe a Ázii. Teraz žije v Paríži a vedie matematické stredisko. Je nositeľom Pullitzerovej ceny. Kniha „THE UNICORN" (Jednorožec) bola v Amerike medzi prvými na zozname bestsellerov za rok 1960.
Thomas G. Buchanan je buržoázny autor. S niektorými jeho formuláciami nebudú naši čitatelia súhlasiť. Zaujme ich však analýza historických súvislosti okolo vrážd amerických prezidentov a rozbor obrovského množstva faktov uverejnených k atentátu na Kennedyho. Ide o otrasnú kritiku americkej buržoáznej spoločnosti.
OFICIÁLNA TÉZA: Strelcom, ktorý vystrelil všetky výstrely, bol Oswald.
Odpoveď na túto otázku závisí od toho, či výstrely boli tri alebo štyri, pretože — ako ma informoval istý vyšetrujúci úradník prezidentskej komisie — keď sa dokáže, že bolo viac výstrelov než tri, možno predpokladať, že vrahovia boli dvaja. Nik na svete, ubezpečoval ma, by nemohol z vražednej zbrane toľkokrát vystreliť vo vyžadovanom časovom rozpätí. A toto je mimoriadne dôležitá skutočnosť, lebo 10. marca, v ten istý deň, keď mi to vyšetrujúci úradník povedal, dostala komisia výpoveď očitého svedka vraždy, Jamesa Richarda Worrella, ktorý prisahal, že počul štyri výstrely.
S touto otázkou súvisí zpráva, ktorú uverejnil Richard Dudman zo St. Louis Post Dispatch (a ktorú potvrdil Frank Cormier z Associated Press), že na prednom ochrannom skle prezidentovho auta bola „malá guľatá" dierka od guľky. Dudmanovu zprávu sa pokúšali vyvrátiť tvrdením, že sklo bolo len poškodené odrazeným úlomkom jednej z guliek, ktorá zasiahla buď prezidenta alebo guvernéra Connallyho. Ak je však Dudmanova zpráva pravdivá, potvrdila by existenciu štvrtého výstrelu, ktorý nezasiahol cieľ a prišiel pravdepodobne zozadu. Výstrel zo železničného nadjazdu, ktorý by zasiahol prezidenta sediaceho na zadnom sedadle, preletel by ponad predné sklo a nepoškodil by ho. Sám Dudman mal dojem, že dierku urobil výstrel prichádzajúci spredu; zjavne si však neuvedomil skutočnosť, že auto zostupovalo po svahu, takže prezidentovo hrdlo bolo pri pohľade zo zeme približne v jednej rovine s horným okrajom predného skla. Vrah na moste by teda musel strieľať ponad horný okraj skla.
Ak by sme aj prijali predbežne tézu, že boli len tri výstrely, všetky zozadu, vzniká ďalšia otázka, či Oswald vedel strieľať s takou zručnosťou, akú dokázal vrah. Ak berieme do úvahy horizontálnu i vertikálnu vzdialenosť medzi oknom na šiestom poschodí a cieľom, znamená to, že prvý výstrel by musel padnúť zo vzdialenosti takmer 100 yardov. Pre strelca v skladišti učebníc by sa táto vzdialenosť po prvom výstrele postupne zväčšovala — asi 10 yardov za sekundu. Je zrejmé už na základe takejto vzdialenosti, že vrahova úloha bola oveľa obťažnejšia než úlohy jeho predchodcov, ktorí zavraždili Lincolna, Garfielda a McKinleyho. Pritom Kennedy bol oveľa vážnejšie zranený než oni. Lincoln žil deväť hodín po výstrele, McKinley osem dní, Garfield 79 dní. Kennedy zomrel po pol hodine. Booth bol len niekoľko decimetrov od Lincolna, keď vystrelil. Czolgosz bol tak blízko, že sa mohol svojej obete dotknúť. Guiteau nebol vo viac ako polovičnej vzdialenosti, z akej strieľal Kennedyho vrah.
A nielen vzdialenosť bola väčšia. V tomto prípade sa po prvý raz obeť pohybovala, keď atentátnik strieľal, ostala v pohybe i po zásahu a pohybovala sa i pri druhom zásahu. To znamená, že bol potrebný predstih: jednak v azimute, jednak v nadstavení pušky. Vrah si nemohol postaviť terč do zacieľovacieho krížika ďalekohľadu na puške — musel strieľať nad a doprava. Nech už by bola zbraň, ktorú používal, čo ako presná, takáto streľba si vyžaduje oko odborníka, ktoré musí presne odhadnúť, kde bude terč pri dopadnutí výstrelu.
K tejto mimoriadnej presnosti treba ešte prirátať prekvapujúcu rýchlosť, s akou vrah strieľal zo zbrane, ktorú musel nabíjať a znovu zacieľovať po každom výstrele. Podľa FBI vystrelil vrah tri razy v rozpätí nie viac ako päť a pol sekundy. To, pravda, neznamená, že rozpätie medzi jednotlivými výstrelmi bolo rovnaké. Naopak, dva výstrely boli veľmi blízko seba — ba padli takmer súčasne. Pritom vrah strieľal z pušky s ďalekohľadom a so záverom, ktorý treba po každom výstrele rukou natiahnuť dozadu, aby sa náboj dostal do hlavne. Takéto pušky používajú odstreľovači; sú to pušky
