DRUON, MAURICETISTOU SO ZÁZRAČNÝMI PRSTAMI
(Tistou les pouces verts)
Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 1996
preklad Elena Flašková
ilustrácie Blanka Votavová
1. vydanie
ISBN 80-7162-176-5
knihy pre deti
96 s., slovenčina
hmotnosť: 304 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
1,60 €
*home* in *003*
Kapitola pätnásta v ktorej má Tistou hodinu zemepisu a po nej sa zoznámi s továrňou a v ktorej sa konflikt medzi Odpáľcami a Padajmi rozšíri nepredvídaným spôsobom
Pán Trubiroh sedel za svojím písacím stolom. Už opäť mal hlas hlásnej trúby a kričal naraz do troch telefónov. Pán Trubiroh bol očividne veľmi zaneprázdnený.
„Vždy je to tak, keď niekde vo svete vypukne vojna,“ povedal Tistouovi. „Tu v Strelnici máme vždy raz toľko roboty.“
A naskutku, už ráno si Tistou všimol, že továrenská siréna hučala dva razy tak dlho a robotníkov prišlo dva razy toľko. Deväť komínov vypúšťalo toľko dymu, že obloha bola celkom zatiahnutá.
„Tak ja sa teda vrátim, keď budete mať menej roboty,“ povedal Tistou.
„Čo si sa ma chcel spýtať?“
„Chcel som vedieť, kde vypukla tá vojna.“
Pán Trubiroh sa zdvihol, zaviedol Tistoua pred obrovský glóbus, roztočil ho a položil prst do prostriedku. „Vidíš túto púšť?“ povedal. „Tak teda tam to je.“
Tistou uvidel pod prstom pána Trubiroha ružovú škvrnu, ktorá sa podobala na lentilku.
„A prečo práve tam vypukla vojna, pán Trubiroh?“
„To sa dá veľmi ľahko pochopiť.“
Keď pán Trubiroh vyhlásil, že niečo sa dá veľmi ľahko pochopiť, Tistou sa mal na pozore, väčšinou to bolo veľmi zložité. Ale tentoraz sa Tistou rozhodol, že bude dobre počúvať.
„Veľmi ľahko,“ opakoval pán Trubiroh. „Tá púšť nikomu nepatrí...“
Nikomu, opakoval si v duchu Tistou.
„Ale vpravo sa nachádza národ Odpáľcov a vľavo národ Padajov.
Odpáľ... Padaj... opakoval si znovu Tistou. Bol naozaj veľmi pozorný.
„Nuž teda pred nejakým časom Odpáľci oznámili, že chcú tú púšť, a Padaji im odpovedali, že aj oni ju chcú. Odpáľci sa nasťahovali na pravý kraj a Padaji na ľavý. Odpáľci poslali Padajom telegram, v ktorom im oznámili, aby odpálili. A Padaji v rádiu odpovedali, že im zakazujú ostať tam, kde sú, a aby teda padali. A teraz sa ich armády vydali na postup, a keď sa stretnú, budú sa biť.“
„A čo je také na tej ružovej lentilke... teda, chcem povedať, na tej púšti? Záhrady?“ spýtal sa Tistou.
„Ale čoby, to všetko je samá púšť! Nie je tam celkom nič. Sú tam kamene...“
„Takže tí ľudia sa budú biť o kamene?“
„Chcú vlastniť to, čo je pod tou púšťou.“
„Pod púšťou? A čo je tam?“
„Nafta.“
„A prečo chcú naftu?“
„Chcú ju, aby ju nemali tí druhí. Chcú tú naftu, lebo bez nafty sa nedá viesť vojna.“
Tistou dobre vedel, že vysvetlenia pána Trubiroha sa napokon veľmi zamotajú!
