GREGOR, PETERPOTREBA VISIEŤ
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
edícia Slovenská poézia (32)
obálka a frontispice Naďa Rappensbergerová
1. vydanie, 450 výtlačkov
13-72-057-68
poézia
88 s., slovenčina
hmotnosť: 175 g
tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: dobrý, neautorské venovanie
16 € PREDANÉ
*kamag*
Zbierkou básní Potreba visieť sa nám predstavuje príslušník najmladšej literárnej generácie, štyriadvadsaťročný absolvent FFUK v Bratislave Peter Gregor.
V tejto zbierke, ako to už pri debutoch býva, na mnohých miestach možno po formálnej stránke či v životnom pocite vystopovať výrazné vplyvy takých básnických velikánov, ako Majakovskij, Jesenin či z našich Ľudo Ondrejov. Tieto vplyvy však nemožno Gregorovi vyčítať, práve naopak, o čo silnejšie krídla básnika vynesú do výšok, o to býva vyšší jeho vlastný vzlet.
Jeho verše (z rokov 1962—65) sú produktom zrážky so životom, vyjadrením z toho vyplývajúceho životného pocitu a snahou nájsť riešenie. Pijanské motívy tu neznamenajú únik ani samoúčelné hry, ale riešenie konfliktovej životnej situácie. Ako sám autor hovorí, je to struna, ktorá hrá, keď ostatné praskli.
Ale predovšetkým sú to verše, ktoré chcú provokovať, burcovať z ľahostajnosti a netečnosti nielen literárnej, ale i životnej. Do literatúry vstupuje básnik, ktorý nepatrí do žiadnej literárnej skupiny, sleduje svoj vlastný program a tak originálnym hlasom dopĺňa polyfóniu súčasnej slovenskej poézie.
protinožci
sme protinožci
na malej planéte
jedinej izby
a tá izba pláva vesmírom
a len pánboh a my vieme
aká je na nej prekliato malá
príťažlivosť
ale už sme sa odtrhli z domu
ale už sme sa odtrhli z mesta
ale už sme sa odtrhli zo zeme
a vyskakovať sa nedá
jeden by zostal trčať vo vzduchoprázdne
druhý by sa zrútil so všetkým čertviekam
kedysi som sa nahýbal
aby som ti videl aspoň pod sukne
a myslel si že by to stálo
za jeden vesmírny balans
ale teraz stojíme pevne
každý na svojom mieste
a každý z nás má svoj svet
hoci sme si tak blízko
že vždy večer keď sa vyzujem
cítim ti pätami päty
mám ich už citlivejšie ako dlane
už mi do nich vošiel
všetok cit
ešte šťastie
že každý máme svoj svet
v mojej zemepisnej šírke napríklad
sa vyskytujú biele myši
čo práve robíš neviem
ale keď sa nudíš
chovaj si aspoň klokany
