ORWELL, GEORGEZVIERACIA FARMA
(Animal Farm)
Svetoznáma novela o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám
Slovart, Bratislava, 1998
preklad Miloš Ruppeldt
edícia MM (3)
1. vydanie
ISBN 80-7145-286-6
beletria, novela, fikcia, scifi, dystopia, fantasy
104 s., slovenčina
hmotnosť: 209 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
5,50 € PREDANÉ
*kamag* in *R04*
Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.
George Orwell nesporne patrí k výrazným spisovateľským zjavom 20. storočia. Jeho filozofia však bránila tomu, aby bol až donedávna objektívne zhodnotený v našich učebniciach literatúry.
Narodil sa v Indii v roku 1903. Absolvoval najlepšie anglické školy, slúžil v anglickej koloniálnej armáde v Barme, žil v Paríži, v roku 1937 bojoval na strane republikánov v Španielsku.
Pôsobil ako učiteľ, novinár, esejista. Preslávil sa svojou novelou Zvieracia farma, ktorú vydal v roku 1945. V roku 1949 mu vyšiel významný román Tisíc deväťsto osemdesiatštyri (v Edícii MM výjde na jeseň 1998), ktorý rovnako vážne vstúpil do dejín modernej svetovej literatúry. Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora.
Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“.
Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty...
V roku 1945, keď Orwell vydáva Zvieraciu farmu, Európu opantala eufória z ukončenej vojny, národy sa nadchýnajú ideálmi socializmu, ktorý považujú za rozhodujúcu silu pri porážke fašizmu.
Orwell však videl ďalej. Upozorňoval na hrozby, ktoré sa šíria z východu a na ktoré sa v povojnovom nadšení zabúdalo. Orwell bol príliš geniálny na to, aby vystihol apokalypsu len jednej revolúcie. Vo svojej politicko-satirickej bájke vytvoril aj model iných revolúcií. Veď nielen tá Veľká októbrová sa vymkla z rúk... Svoje politické vízie zavŕšil v románe Tisíc deväťsto osemdesiatštyri.
Svet sa rozdelí na tri veľmoci a jednu z nich ovládne „Strana“. Spolu s jej hlavným predstaviteľom, „Veľkým bratom“ terorizuje ľudí, tajná polícia má neobmedzené právomoci, ľudia sú zmanipulovaní až tak, že idú z vďaky manifestovať, keď im zvýšia prídel tabaku zo sto gramov na dvadsať.
Strana sa drží zásady: „kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.
Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť.“ Z toho vyplývajúce manipulovanie so „zväzkami“ a teda aj so súkromím ľudí sú metódy, ktoré neboli len Orwellovým zlým snom. Orwellove vidiny určite nenechajú nikoho ľahostajným.
Že by sa s tým už človek niekde stretol?
„Statočnosť nestačí,“ povedal Kvičiak. „Oddanosť a poslušnosť sú dôležitejšie. A pokiaľ ide o Bitku pri kravíne, som presvedčený, že príde čas, keď sa zistí, že Snehuliakova úloha v nej sa zveličovala. Disciplína, druhovia, železná disciplina! To by malo byť heslo dneška! Jeden chybný krok, a hneď sa na nás vrhnú nepriatelia. Však by ste nechceli, aby sa vrátil Jones?!“
A opäť nebolo o čom diskutovať. Pravdaže zvieratá nechceli, aby sa Jones vrátil; ak by ho mali nedeľňajšie ranné diskusie privolať, tak potom s nimi musia rozhodne prestať. Boxer, ktorý už mal dosť času všetko si premyslieť, vyjadril všeobecné pocity slovami. „Ak to hovorí druh Napoleon, musí to byť správne.“ Odvtedy sa mu stalo druhým životným krédom: Napoleon má vždy pravdu! popri vlastnom: Budem pracovať ešte viac!
Medzitým sa oteplilo a začala jarná orba. Kôlňa, kde Snehuliak nakreslil plány veterného mlyna, bola zavretá a povrávalo sa, že ktosi plány zo zeme zmyl. Každú nedeľu ráno o desiatej sa zvieratá zhromaždili vo veľkej stodole, kde dostali príkazy na nasledujúci týždeň. V sade vykopali lebku starého Majora, teraz už holú kosť, a umiestnili ju na kôl pri vlajkovej žrdi, vedľa pušky. Po vztýčení zástavy museli zvieratá v zástupe dôstojne prejsť okolo lebky, až potom smeli vojsť do stodoly. Teraz však nesedávali všetci spolu ako kedysi. Napoleon s Kvičiakom a Minimusom, ktorý mal úžasný talent na skladanie piesní a básni, trónili vpredu na pódiu, okolo nich v polkruhu štyri mladé psy, ostatné prasatá za nimi. Zvieratá sedeli čelom k nim v hlavnej časti stodoly. Napoleon prečítal ráznym vojenským štýlom rozkaz na nasledujúci týždeň, potom zvieratá jediný raz zaspievali Zvery Anglicka a rozišli sa.
Tretiu nedeľu po tom, čo vyhnali Snehuliaka, si zvieratá s nemalým počudovaním vypočuli Napoleonovo vyhlásenie, že veterný mlyn sa predsa len bude stavať. Zmenu svojho rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, jednoducho ich iba upozornil, že úloha si vyžiada veľa tvrdej práce, dokonca bude možno potrebné znížiť aj prídely jedla. No plány sú už vypracované do najmenších detailov. Celé posledné tri týždne na nich pracovala špeciálna skupina prasiat. Výstavba veterného mlyna a s ním súvisiacich zariadení by mala trvať dva roky.
V ten večer Kvičiak dôverne vysvetľoval ostatným zvieratám, že Napoleon v skutočnosti nikdy nebol proti stavbe mlyna. Naopak, on celý projekt od začiatku obhajoval, a Snehuliak ten plán, ktorý nakreslil na dlážku v liahni, vlastne vykradol z Napoleonových poznámok. Veterný mlyn bol v skutočnosti Napoleonov nápad. Prečo teda proti nemu tak urputne bojoval, spýtal sa ktosi. Kvičiak sa zrazu zatváril veľmi chytrácky. Vraj to vyplýva zo skúseností druha Napoleona, vyhlásil. Ten iba predstieral, že je proti výstavbe veterného mlyna; jednoducho bol to manéver, aby sa zbavil Snehuliaka, ktorý bol nebezpečný a mal zlý vplyv. Teraz, keď sa ho už zbavili, môžu vo svojich plánoch pokojne pokračovať bez toho, že by im do toho zasahoval. „Toto,“ povedal Kvičiak, sa volá taktika. Veselo sa potom smial, poskakoval a vrtel chvostom. Zvieratá si neboli načistom, čo to slovo znamená, ale Kvičiak hovoril tak presvedčivo a tri psy, ktoré boli zhodou okolností s ním, vrčali tak zlovestne, že jeho vysvetlenie prijali bez ďalších otázok.
