LENČO, JÁNČAROVNÝ KAMEŇ
Rozprávky z Tibetu
Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1981
edícia Otvor sa, rozprávka
ilustrácie Ján Hanák
obálka Ján Hanák
2. vydanie, 25.000 výtlačkov
83-002-81
beletria, literatúra slovenská, rozprávky,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 415 g
tvrdá väzba, veľký formát
0,70 € stav: dobrý, knižničné pečiatky
*bib17*roz*
Zlá macocha
Vo veľkej ríši žil raz kráľovský syn, pre ktorého ešte nenašli vhodnú nevestu. Preto poslali poslov do všetkých možných krajín, aby našli dievčinu urodzenú, krásnu a ochotnú stať sa princovou manželkou.
V istej susednej ríši žil kráľ, ktorý mal dve dcéry. Staršia sa volala Nymai Kati a mladšia Zlabai Kati. Staršia kráľova dcéra vďačne pristala na princovu ponuku a čoskoro bola veľkolepá svadba.
Keď prvé jarné vetry zaviali nad krajinou, narodil sa im synček, ktorého pomenovali Nymai Odzger. Maličký princ však nedovŕšil ani rok, keď mladá kráľovná Nymai Kati ťažko ochorela. So slzami v očiach povedala svojmu kráľovskému manželovi:
„Cítim, že umieram. Ďakujem ti za všetko pekné a prosím ťa, opatruj dobre nášho synčeka. Buď k nemu láskavý a nedaj mu macochu! “
Sotva to nešťastná kráľovná dopovedala, zomrela.
Smútil kráľ rok, smútil dva, a na tretí si povedal: nemôžem byť bez ženy. Lenže nebohej som prisľúbil, že nášmu synkovi neprivediem macochu. Čo teraz? Hádam by bolo najlepšie, keby som sa oženil s jej mladšou sestrou Zlabai Kati. Iste bude dozerať na chlapca, akoby bol jej vlastným dieťaťom.
A tak si po troch rokoch vdovstva priviedol aj druhú nevestu zo susednej ríše.
Zo začiatku bola Zlabai Kati k chlapčekovi ako vlastná matka: láskavá a milá. Lenže neskôr porodila princa Zlabai Odzgera a vtedy sa v nej zahniezdili zlé myšlienky: syn mojej staršej sestry je prvorodený a raz bude kráľom. A čo bude s druhorodeným, s mojím vlastným synčekom? Má byť sluhom prvého? Nie, moje materské srdce by skamenelo od žiaľu. Nie, nie! Nymai Odzger musí opustiť tento svet, aby urobil svojmu bratovi miesto na tróne!
A hneď jej aj zišlo na um, ako môže prvorodeného princa zničiť. Ľahla si na posteľ a začala predstierať ťažkú chorobu s prudkými bolesťami.
„Ach, ach, ach! “ stonala nahlas, aby ju všetci počuli.
.....................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Za ním stálo jeho drahé, zmiznuté dievča a
srdečne sa na naeho usmievalo.
