STONE, IRVINGSMÄD PO ŽIVOTE
(Lust for Life)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1957
edícia Tvorba národov
preklad Šarlota Barániková
obálka Ivan Bednář
1. vydanie, 12.200 výtlačkov
beletria, román, životopisy, výtvarné umenie, literatúra americká,
432 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 504 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,90 € PREDANÉ
*zukol5*
Vincent pracoval ďalší mesiac, no hoci mal paletu temer rovnako jasnú a žiarivú ako jeho priatelia, nedospel k takej forme výrazu, ktorá by ho uspokojila. Sprvoti si myslel, že má ťarbavú kresbu, preto sa pokúsil pracovať pomaly a chladnokrvne. Úzkostlivo nanášať farbu bolo preň utrpením, ale ešte väčšmi ho trápil pohľad na hotový obraz. Pokúšal sa schovať prácu štetca za hladký povrch, pokúšal sa maľovať natenko a nenanášať hrubú vrstvu farby. Nepomáhalo to. Ustavične cítil, že hľadá výraz, ktorý nielenže bude jedinečný, ale umožní mu aj povedať všetko, čo povedať chcel. A predsa ho nemohol zachytiť.
— Už som to temer zachytil, — mumlal si raz večer doma, — temer, a predsa nie celkom. Keby som len vedel, čo mi v tom prekáža.
— Myslím, že ja to viem, — ozval sa Theo a vzal bratov obraz do ruky.
— Vieš? A čo?
— Je to Paríž.
— Paríž?
— Áno. Paríž ti bol cvičišťom. Kým budeš tu, budeš iba žiakom. Pamätáš sa na našu holandskú Školu, Vincent? Učili sme sa, ako iní ľudia niečo robia, ako sa to má robiť, ale sami sme nikdy nerobili nič.
— Myslíš, že tu nenájdem primerané námety?
— Nie, myslím, že nie si schopný rozísť sa nadobro so svojimi učiteľmi. Bude mi za tebou veľmi smutno, Vincent, ale viem, že musíš odísť. Musí byť vo svete miesto, ktoré budeš môcť nazvať svojím. Neviem, kde to bude. Záleží len na tebe, aby si ho našiel, ale musíš odísť zo svojej Školy, a až potom dozreješ.
— Vieš, starký, o ktorom kraji v tieto dni premýšľam?
— Nie.
— O Afrike.
— O Afrike! Vari len nie?
— Ale hej. Za celú prekliate dlhú a studenú zimu som myslel na žiarivé since. Aj Delacroix tam našiel svoju farbu a môžbyť tam aj ja nájdem sám seba.
— Afrika je ďaleko, Vincent, — povedal Theo zadumane.
— Potrebujem slnko, Theo. Potrebujem jeho strašnú žiaru a silu. Za celú zimu ma to ťahalo na juh ani dáky obrovský magnet. Kým som bol v Holandsku, nemal som ani potuchy, že jestvuje akési since. Dnes viem, že bez neho nemožno maľovať. Potrebujem k zrelosti azda len slnce. V parížskej zime som preziabol až do špiku, Theo, a myslím, že časť tohto chladu mi preniká aj do palety a štetcov. Nikdy som nič nerobil polovičato: keď sa dostanem pod africké since, vypáli zo mňa chlad a paleta mi vzbĺkne plameňom...
— Mhm, — zahmkal Theo, — musíme si to, premyslieť. Možno máš pravdu.
Paul Cézanne usporiadal pre priateľov rozlúčkový večierok. Za otcovej pomoci kúpil pozemok na kopci, z ktorého bolo vidieť celé Aix, a vracal sa domov, aby si tam postavil ateliér.
— Hybaj preč z Paríža, Vincent, — radil Vincentovi, — a poď dolu do Provence. Nie do Aix, to je môj chotár, ale niekde do jeho blízkosti. Nikde na svete nie je since také horúce a číre ako tam. V Provence nájdeš jasné a čisté farby, aké si predtým nikdy nevidel. Ja tam už ostanem do smrti.
— Druhý pôjdem z Paríža ja, — povedal Gauguin. — Vrátim sa do trópov. Ak si myslíš, Cézanne, že máš v Provence ozajstné since, mal by si prísť na Marquézy. Since a farby sú tam rovnako primitívne ako ľudia.
— Mali by ste sa dať medzi uctievačov slnca, — povedal Seurat.
— Pokiaľ ide o mňa, myslím, že pôjdem do Afriky, — oznámil Vincent.
— Ľaľa ho: máme nového malého Delacroix, — zamumlal Lautrec.
— Naozaj, Vincent? — opýtal sa Gauguin.
— Áno, ale hádam nie hneď. Mal by som sa najsamprv zastaviť kdesi v Provence, aby som si zvykol na slnce.
— Nemôžeš sa usadiť v Marseille, — povedal Seurat, — Marseille patrí Monticellimu.
— Nemôžem ísť do Aix, — pokračoval Vincent, — lebo patrí Cézannovi. Monet si už prisvojil Antibes a súhlasím s tým, že Marseille je zasvätený „Fadovi”. Poradil by mi niekto, kam mám ísť?
.................................................................................................
... posledný veta ...
Keď auverské slnce žiari na malý cmiter v poli,
Theo pokojne odpočíva v príjemnom tieni Vincentových slnečníc.
