13 X SCI-FISmena, Bratislava, 1983
edícia Labyrint
zostavila Hilda Holinová
doslov Dušan Slobodník
ilustrácie Milan Bočkay, Dušan Grečner, Marcel Haščič, Róbert Jančovič, Dušan Kállay, Marián Oravec, Anton Sládek
prebal Pavol Blažo
1. vydanie, 9.700 výtlačkov
73-113-83
literatúra ruská, sci-fi, beletria, poviedky, próza krátka, antológia
288 s., slovenčina
hmotnosť: 667 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
1,40 € DAROVANÉ
*zukol5* in *H-bar*
Zborník súčasných sovietskych vedeckofantastických poviedok 13 x sci-fi predstavuje pestrý, rôznorodý výber nielen po stránke tematickej, ale aj pokiaľ ide o spracovanie a rozsah jednotlivých poviedok. Zachytáva svet techniky či supertechniky i svet živých bytostí a rastlín, výlety do minulosti i do budúcnosti, do kozmu i do morských hlbín. Príbehy z „technického“ prostredia sa striedajú so zábermi z „normálneho“ života, v ktorom sa vyskytujú mimoriadni jedinci alebo javy, širšie komponované príhody sa prezentujú vedľa psychologických miniatúr o vzťahoch a konaní ľudí vo výnimočných situáciách.
Antológia 13 X sci-fi, ktorá vychádza vo vydavateľstve Smena, má za cieľ obohatiť a spestriť ponuku vedeckofantastických diel na našom knižnom trhu. Na rok 1984 pripravujeme vydanie ďalšieho zborníka sci-fi, a to americkej vedeckofantastickej poviedky.
- Posádka sanitky však nemohla za jazdy určiť príčinu smrti. A Ivanov mi predsa povedal, že šofér zomieral za jazdy, aspoň tak sa vyjadril. To znamená pred haváriou. Aj naznačil príčinu smrti: vraj mal čosi s hlavou.
Lekár pozrel na Kirillova, ako sa mu zdalo, zhovievavo, znova vzal fascikel s papiermi mŕtveho šoféra a vysvetľoval:
- Tu je odpoveď aj na túto otázku. Prirodzene, že patológ, ktorý robil
resekciu, musel sa zaujímať o to, čo sa stalo najprv. Smrť a potom zranenie, alebo naopak: zranenie a až potom smrť, hoci jej príčinou nebolo zranenie. Takže podľa straty krvi prichádza k záveru: Zranenie nastalo ešte pred smrťou pacienta. Smrť v dôsledku krvácania nastala za veľmi krátky čas, ale už po havárii a zranení. To je záver, ku ktorému dospela aj záchranná služba.
- Rozumiem, - prikývol Kirillov. - A možno predpokladať, že šoférovi ostalo zle a mohol stratiť vedomie ešte pred haváriou? Vtedy by havária bola nevyhnutným dôsledkom straty vedomia.
- Pravdaže. Je to celkom reálny predpoklad. Krvácanie do mozgu sa veľmi často začína stratou vedomia, - odvetil lekár.
Kirillov prikývol. Vysvetlenie bolo dostačujúce.
- Aký je Ivanovov zdravotný stav? - spýtal sa lekára.
- Ľahký otras mozgu. Zo dva týždne lôžkový režim a bude v poriadku.
Všetko do seba zapadalo, všetko súhlasilo. Šoférovi nákladniaka ostalo
zle a stratil vedomie. Auto nikto neviedol. Keď to Ivanov videl, strhol volant a pokúsil sa auto ovládnuť, lenže už nestihol. Došlo k havárii, nákladniak vrazil do steny, pričom zabil náhodnú chodkyňu. Šofér bol ranený, ale zomrel skôr, ako sa bol prebral z bezvedomia, hoci zranenie nebolo priamou príčinou smrti. Ivanov bol poriadne dotlčený, ale vyleží si to. Hoci zomreli dvaja ľudia, podľa Kirillovovho názoru vinníka niet. Pravda, prípad sa musí odovzdať súdu a sudcovia sa dlho budú premŕvať v príčinách havárie. Ktovie, či nedospejú k inému názoru. Napokon, to sa ho už netýka. On musí podať podrobnú správu o udalosti, a to aj urobí.
O dva týždne zavolali Kirillova k vyšetrovateľovi na prokuratúru.
Prišiel do čakárne, ohlásil sa a vtom uvidel na lavičke čakať Ivanova. Ivanov pozrel na poručíka, zdržanlivo mu odpovedal na pozdrav a neprejavil oňho nijaký záujem.
Vyšetrovateľa Filatova Kirillov nepoznal, hod sa už neraz stretli v služobných miestnostiach milície. Ponúkol Kirillovovi stoličku a pred seba si rozložil protokol. Po viacerých otázkach, ktoré mali objasniť situáciu havárie, sa Filatov spýtal:
- Našli ste spolujazdca v takej pozícii, z ktorej je zrejmé, že držal volant?
- Áno. Uviedol som to v správe.
- Ivanov hovoril, že sa usiloval vytrhnúť šoférovi volant, keď mu ostalo zle.
- Keď vodič zomieral za jazdy, doslova tak mi povedal Ivanov,
- odpovedal Kirillov vyšetrovateľovi. - A to ma prekvapilo. Nepovedal, že šoférovi ostalo zle, ale že zomieral. Expertíza naozaj ukázala, že vodič zomrel zakrátko po zranení, ale nie jeho následkom.
- Šofér teda zomiera po havárii. - Filatov zdôraznil slovo „po“. - Pred haváriou bol živý. Načo bol potrebný Ivanovov zásah? Nestalo sa to naopak, že Ivanov bránil šoférovi, hod v posledných sekundách života, vyrovnať volant?
Kirillov pokrčil plecami a odpovedal, že nemá nijaké dôvody myslieť si to.
- Ako potom vysvetlíte výpoveď chodca, ktorý videl v kabíne zápas a počul výkrik? Predvolal som si ho a tu je jeho výpoveď. Zhoduje sa s tým, čo povedal vám.
- Ivanov predsa nepopiera, že chcel volant vytrhnúť šoférovi z rúk. Aj svedok hovorí pravdu, - odvetil Kirillov. - Ale prečo to Ivanov urobil, to som pri rozhovore s ním v nemocnici nemohol definitívne vyjasniť, bol ešte veľmi slabý.
- Preto som ho dnes zavolal, - povedal Filatov a vzápätí sa spýtal:
- V akej vzdialenosti od miesta havárie zabrzdil autobus?
- V expertíze, ktorú zostavila nehodovka, - Kirillov ukázal hlavou na doklady, čo ležali na vyšetrovateľovom stole, - sa uvádza, že k autobusu to bolo šesťdesiatdva metrov.
- To je predsa oveľa viac ako brzdná dráha obidvoch vozidiel, nákladniaka aj autobusu, pri tých rýchlostiach, akými šli.
- Pravdaže.
- Potom Ivanovovo tvrdenie, ktoré ste zapísali a v ktorom sa hovorí, že strhol volant, aby zabránil zrážke s autobusom, nemá nijaké opodstatnenie? - spýtal sa vyšetrovateľ.
- Mohli sa zraziť trochu neskoršie.
.....................................................................................................
... posledná veta ...
Je to ardabiola.
