RATZINGER, JOSEPH - BENEDIKT XVI.PAVOL, APOŠTOL NÁRODOV
(Paolo l´apostol delle genti)
Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 2008
obálka Anna Kraváriková, Marián Gavenda
preklad Marián Gavenda
ISBN 978-80-7162-735-7
náboženská literatúra, životopisy
88 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, podčiarkovaný text
1,90 €
*bib16*NAB*
V chváloreči na Izrael, ktorú Pavol prináša v deviatej kapitole Listu Rimanom, sa medzi darmi, ktorými Boh obdaril svoj ľud, objavuje aj tento: jeho sú „zmluvy“, dohody, ktoré Boh uzavrel s ním. Výraz „zmluva“ sa tu objavuje v množnom čísle v zhode so sapienciálnou tradíciou. V skutočnosti pozná Starý zákon tri zmluvy: sobotu, dúhu a obriezku, zodpovedajúce trom stupňom zmluvy alebo trom zmluvám. Starý zákon pozná zmluvu s Noemom, Abrahámom, zmluvu s Jakubom - Izraelom, zmluvu uzavretú na Sinaji a zmluvu Boha s Dávidom.
Všetky tieto zmluvy majú svoju špecifickú charakteristiku, ku ktorej je vhodné sa vrátiť. Pavol teda vie, že slovo zmluva, počnúc dejinami spásy ešte pred Kristom, treba chápať a vyslovovať v množnom čísle. Z rozličných zmlúv osobitne zdôrazňuje dve, pričom ich kladie do protikladu a vzťahuje - každú svojím spôsobom - na zmluvu ustanovenú Kristom: zmluvu s Abrahámom a zmluvu s Mojžišom. Zmluvu s Abrahámom vidí ako pravú zmluvu, základnú a trvalú, kým zmluvu s Mojžišom ako „neskôr dodanú“ (porov. Rim 5, 20), 430 rokov neskôr po zmluve s Abrahámom (Gal 3, 17). Tým ju nezbavil jej hodnoty, skôr iba poukázal na prechodnú etapu v Božích plánoch.
Jednou z foriem Božej pedagogiky s ľuďmi je, že jej jednotlivé prvky zanikajú, keď sa dosiahne cieľ výchovy. Zanechávajú sa prejdené cesty a zostáva len zmysel. Mojžišovská zmluva sa začleňuje do tej, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, a zákon sa stáva nástrojom prisľúbenia. Preto Pavol urobil taký jasný rozdiel medzi dvoma podobami zmluvy, ktoré sa v skutočnosti stretajú v Starom zákone: zmluva, ktorá je vyhlásením práva, a tá, ktorá je vo svojej podstate prísľubom, darom priateľstva, ponúknutého bez akýchkoľvek podmienok.
V skutočnosti sa v Pentateuchu slovo berit často používa ako synonymum zákona a prikázania. Berit je objektom príkazu; v Ex 24 sa sinajská zmluva javí v podstate ako „nariadenie zákonov a povinností pre ľud“. Takúto zmluvu možno aj porušiť a napokon v Starom zákone sa samotné dejiny Izraela javia ako dejiny ustavičného porušovania zmluvy.
Jednota plná napätia: jediná zmluva prítomná v zmluvách
Na druhej strane sa zmluva s patriarchami považuje za večne platnú. Kým zmluva chápaná ako právna povinnosť odráža vazalskú zmluvu, zmluva prisľúbenia má za vzor kráľovský dar. V tomto zmysle Pavol práve rozlišovaním medzi abrahámovskou a mojžišovskou zmluvou plne korektne interpretoval biblický text. Týmto rozlíšením sa zároveň zmierňuje ostrý protiklad medzi starou a novou zmluvou a objasňuje sa jednota plná napätia, poznačujúceho dejiny spásy, v ktorých sa rôzne zmluvy uskutočňujú v jedinej zmluve.
