BLOCK, THOMAS H.
MAYDAY
(Mayday)
Smena, Bratislava, 1985
edícia Máj (447)
preklad Michal Breznický
prebal Ľubica Štuková, Pavel Blažo
ilustrácie Milan Bočkay
3. vydanie, 80.000 výtlačkov
73-018-85
beletria, román, literatúra americká,
296 s., slovenčina
hmotnosť: 389 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,80 €
*zukol5*/*unk*in*belx-USA*
Len v máloktorom diele americkej (a vôbec západnej) literatúry sa stretneme s takou otvorenou kritikou vojensko-priemyselného komplexu USA, s priznaním tajného porušovania dohôd typu SALT a pod., ako v románe Thomasa H. Blocka, bývalého letca, autora mnohých článkov s leteckou tematikou. Mayday je jeho prvým románom. Block ho napísal s takým spontánnym zanietením, s takou plamennou kritikou a z nej vyplývajúcim varovaním, že v čitateľovi nevyhnutne vyvolá otázku:
Je to iba román-fikcia alebo opis skutočnej udalosti, ktorú autor letec osobne zažil...? Pri tajných skúškach riadených striel amerického vojnového námorníctva zasiahne nad Tichým oceánom jedna z rakiet civilné dopravné lietadlo s vyše tristo cestujúcimi na palube. V tej chvíli sa začína odohrávať strhujúca dráma. Pre americké vojnové námorníctvo, leteckú i poisťovaciu spoločnosť by bolo najvýhodnejšie celý prípad ututlať. Preto sa rozhodnú lietadlo úplne zničiť, hoci letí ďalej riadené automatickým pilotom a na jeho palube sú ešte živí ľudia...
Mayday je moderný thriller, príbeh tvrdý, ba miestami až krutý - ale zo súčasnej americkej reality. Vyznieva kriticky, a to celkom jednoznačne: odsudzuje nebezpečné praktiky amerických militaristov, nedodržiavajúcich slávnostne podpísané medzinárodné zmluvy a dohody, pripravujúcich čoraz novšie zbrane hromadného ničenia a neštítiacich sa ani ohrozenia životov vlastných ľudí. Román je aj ostrou kritikou dolárománie, amerického spôsobu života, bezcitných amerických managerov a ich praktík v každodennom živote, kde jedinou hodnotou sú peniaze, zato človek ako taký nič neznamená.
Thomasovi H. Blockovi sa podarilo brilantne napísať nielen napínavý román, ale oveľa viac: výstražnú kritiku nebezpečných javov amerického politického, vojenského a hospodárskeho života...
„Práve som telefonoval na kontrolu leteckej dopravy. Už sa začalo s pátracou a záchrannou akciou. Je možné, že zlyhal iba terminál, no... “ Pokročil do miestnosti. „Prirodzene, zostanem pri termináli a budem sa priebežne pokúšať nadviazať spojenie. “ Johnson zacítil, že Metz mu je za chrbtom. Obzrel sa ponad plece. Metz stál za ním so šálkou kávy v ruke. To na dispečerov dobre zapôsobí, pomyslel si Johnson. Nebudú pochybovať, že Edward Johnson je pánom situácie. Zvrtol sa a vzal si od Metza kávu. „Zaraz sa vráť a zavri tie poondené dvere, “ precedil ticho pomedzi zuby.
„Ak sa ozve ten zvonec a oni ho začujú, tak je s nami koniec. “ Obrátil sa a oslovil dispečerov: „Nože sa pomknite bližšie. “ Obstúpilo ho zo dvadsať dispečerov.
Johnson začal úradným, no priateľským tónom: „Páni, nepochybujem, že Jack Ferro, “ kývol hlavou k Ferrovi, „Dennis Evans a Jerry Brewster, “ pozrel na oboch menovaných, „urobili všetko, čo bolo v ich silách, a to čo najrýchlejšie. No od prvého núdzového signálu uplynulo asi tridsať minút. “ Zmĺkol a pátravo sa zadíval do tvárí, čo ho obstúpili. Podaktorí fľochli na hodiny na stene, iní na náramkové hodinky. Niekoľkí sa prekvapili, ďalší horlivo prikývli. „Prvá správa došla asi o 13. 00, tak mi aspoň ktosi povedal. Pre to oneskorenie budú poťahovačky s kontrolou leteckej dopravy, ba aj s našimi ľuďmi, no stojím za vami, takže sa neznepokojujte. “ Na chvíľu zmĺkol a opäť sa rozhliadol po miestnosti.
Teraz už prikyvovali viacerí.
Johnson pozrel na Evansa. „Zatelefonujte všetkým, čo sú v zozname, teda aj nášmu tlačovému oddeleniu. Nech mi zavolajú, oznámim im, čo sa stalo. Predsedovi spoločnosti a ostatným členom vedenia oznámite nasledovné: na linke 52 došlo počas letu k dekompresii. Vysielačky nefungujú. Lietadlo riadi pilot amatér, ktorý bol s nami v styku pomocou terminálu. Spojenie sme stratili o... “ pozrel na hodinky, „o trinásť dvadsaťpäť. Kontrola leteckej dopravy už začala pátraciu a záchrannú akciu. Navrhujem súrnu schôdzku v konferenčnej miestnosti vedenia spoločnosti. Máte to všetko? “
Evans rýchlo prikývol. „Áno, pane. “ Bez meškania zamieril k svojmu stolu.
Johnson sa znovu poobzeral okolo seba. „Každý z vás oznámi svojim letom, aby až do odvolania nepoužívali terminál. “ Prebehol očami po prítomných. „Brewster? “
„Prosím, pane... “
„Brewster, vezmite si tento listing a urobte dve, ale iba dve kópie. Jednu odošlite po poslovi na kontrolu leteckej dopravy. Druhú do konferenčnej miestnosti spoločnosti v služobnej budove. Originál vrátite mne. Švihom. “
Brewster vzal papiere a rýchlym krokom vyšiel z dispečerského oddelenia.
„To je všetko, páni. Ďakujem vám za pomoc. “
Zmĺkol. „Kto z vás je veriaci, nech sa pomodlí k tomu nad nami, aby držal ochrannú ruku nad stratonom a všetkými, čo sú v ňom. Ďakujem vám. Ferro, poď sem. “
Dispečeri sa mĺkvo rozchádzali k stolom. Ferro podišiel k Johnsonovi.
Johnson mu položil ruku na plece. „Jack, dopíš chýbajúce údaje z letu 52 do príslušnej rubriky s poznámkou, že došli napoludnie. Údaje z 13. 00, pravdaže, vynechaj. “
Ferro sa zadíval na muža, čo stál pred ním. „Ed... to nám neprejde. “
„Čoby nie. Robím to kvôli vám a spoločnosti, a pravdaže, aj kvôli sebe. Vyskytlo sa tu naozaj dosť chýb a omylov, nemáme čo stratiť, ak sa ich zopár pousilujeme zatušovať. Ak sa to nepodarí, vyletíš ty, ja, Evans a zo desať ďalších obetných baránkov. Prípad bude vyšetrovať Federálny letecký úrad, možno nám prišijú aj všeličo iné. Tvoja pôvabná manželka nám všetkým potom môže vypekať zákusky a nosiť ich v nedeľu do San Quentinu. A brať so sebou aj detičky. “
Ferro prikývol. „Dobre. “ Pobral sa preč.
Johnson ho podržal za plece. „Ostatní v tom pôjdu s nami? “
Ferro opäť prikývol. „Nie je to prvý raz, čo treba voľačo tušovať“
Johnson sa uškrnul. „Vedel som, vy potvory, že klamete. Raz teda budete musieť klamať kvôli mne. Ale pravdaže, aj kvôli sebe. Choď dopísať tie údaje. “
Ferro sa pobral.
Johnson rýchlo vošiel do miestnosti spojovej techniky. Pozrel na Metza, zahľadeného na veľkú knihu v špirálovej väzbe. „Vieš, Wayne, čím dlhšie o tom rozmýšľam, tým väčšmi som presvedčený, že straton naozaj treba zlikvidovať. “
Metz naňho vrhol zvláštny pohľad. „Nazdával som sa, že sme v tom zajedno. “
„V podstate. Čo som spravil pred chvíľou, je bežný
................................................................................
... posledná veta ...
Prvý raz od chvíle, keď sa skončil
let číslo 52, si John Berry uvedomil, že sa nielen zachránil, ale dosiahol
oveľa viac.