D´AULNOY, MARIE-CATHERINE LE JUMEL DE BARNEVILLEPÁVÍ KRÁĽ
Francúzske rozprávky
("e Rameau d´or et autres contes)
Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Viera Štetinová
ilustrácie Albín Brunovský
prebal Albín Brunovský
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
66-122-80
beletria, rozprávky, literatúra francúzska,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 850 g
tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý
6,50 € DAROVANÉ
*bib17*
MILÉ DETI, keď otvoríte túto knihu, to akoby ste otvorili bránu do čarokrásnej, rozprávkovo neskutočnej záhrady. Do záhrady, v ktorej aj stromy počujú a zvieratá hovoria ľudským hlasom; do záhrady, kde žijú králi a princovia, krásne princezné, kde vládnu dobré víly i zlí čarodeji. Princ Milko bojuje s krpatým Zlostníkom o princeznú Plavovlásku za výdatnej pomoci víly Dobrušky a dievčiny Marhuľky, je tu aj princezná Ruženka, ale nie Šípová, ktorá spala sto rokov. Táto Ruženka si zaumieni vydať sa iba za pávieho kráľa a jej bratia len o vlások uniknú smrti, keď chcú splniť jej želanie. V rozprávkovej záhrade žije aj ďalšia bytosť, ktorú budete poznať. Je to Popoluška — Popoluška Jemnouška a jej príbeh vás prekvapí, lebo je iný, ako čakáte. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a zoznamovať vás s novými, nepoznanými rozprávkovými bytosťami z čarovnej rozprávkovej záhrady. No myslíme si, milí čitatelia, že omnoho zaujímavejšie a vzrušujúcejšie bude, keď sa s touto knižkou utiahnete do svojho obľúbeného kútika a začítate sa do pekných, hoci pre nás trochu zvláštnych francúzskych rozprávok.
Veru, po rozprávkach mnohých blízkych i vzdialených národov dostávate teraz do rúk aj francúzske rozprávky. Podobne ako naše, slovenské rozprávky, aj ony žili dlhé storočia iba v ústnom podaní, čiže ľudia si ich rozprávali z pokolenia na pokolenie. A tak ako náš Pavol Dobšinský s veľkým úsilím zozbieral a pre dnešok tým zachoval bohatstvo slovenských rozprávok, podujala sa v minulom storočí vo Francúzsku pani d’Aulnoy zozbierať a spracovať rozprávky, ktoré si rozprávali ľudia na francúzskom vidieku. Keďže však pani d’Aulnoy bola šľachtičná, kňažná, odrazilo sa to i na rozprávkach, ktoré hýria nádherou a odohrávajú sa na kráľovských dvoroch.
O dobrej myške
Žili raz kráľ s kráľovnou, ktorí sa verne ľúbili a boli vedno blažení. Tešili sa každému dňu, čo spolu strávili. Poľovali na zajace a jelene, chodievali na rybačku, na plesy a slávnostné hostiny, kde jedli vyberané lahôdky, obľubovali divadlo a hudbu. Boli takí šťastní, že im páru nebolo. Ich poddaní nasledovali príklad kráľovskej dvojice: radovali sa zo života a boli stále spokojní. Ľudia nazývali ich kráľovstvo Šťastnou krajinou.
Ale v susedstve ríše šťastného kráľa bol vládca, ktorý viedol celkom iný život. Bol vychýreným nepriateľom radovánok a usiloval sa zasiať medzi ľudí semeno nenávistí a sváru. Tvár mal zachmúrenú, dlhú hustú bradu, vpadnuté oči, bol chudý, len kosť a koža, vždy nosil čierny odev a vlasy mal rozstrapatené, mastné a špinavé. Rád mal zlosynov, čo zabíjali a kántrili bezbranných ľudí na cestách. Vlastnoručne vešal zločincov a tešil sa, keď im mohol kruto ubližovať. Len čo sa dozvedel, že niektorá matka lipne na svojej dcérke alebo synčekovi, dal ich priviesť do zámku a tam deti mučil. Preto jeho kráľovstvo ľudia volali Slzavou krajinou.
Zlý kráľ veľa počul o bezstarostnom živote šťastného kráľa a začala v ňom hlodať závisť. Rozhodol sa, že zvolá silu vojska a bude sa biť dovtedy, kým neuspokojí svoju krvilačnosť a nezabije šťastného kráľa. Vyslal poslov na všetky svetové strany, aby naverbovali vojsko a zhromaždili zbrane; dal robiť kanóny. Ľudia sa triasli od hrôzy a povrávali si, že na koho sa zlý kráľ vrhne, s tým bude amen.
...........................................................................................................................
... posledná veta ...
Oba stromy sa nežne objímali spletenými konármi,
zachovávajúc si vzájomne vernú lásku aj po smrti.
