PILCHER, ROSAMUNDEHĽADAČI MUŠLÍ
(The Shell Seekers)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1997
2. vydanie
preklad Alexandra Ruppeldtová
obálka Dušan Grečner
ISBN 80-220-0832-X
beletria, román
536 s., slovenčina
hmotnosť: 509 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
3,00 €
*zukol2*
Dnes už svetoznáma anglická autorka Rosamunde Pilcherová (1924) sa literárnej tvorbe venuje od svojej mladosti, no až románom Hľadači mušlí sa v roku 1987 dostala na prvé miesto v rebríčku bestsellerov a získala medzinárodné uznanie. Príbeh románu sa rozvíja ako retrospektíva naplneného života Penelope Keelingovej, ktorá po pobyte v nemocnici spomína na šťastné detstvo, na nezrelé vojnové manželstvo i na veľkú romantickú lásku. Ako dcéra známeho maliara zdedila niekoľko jeho obrazov, ktoré sa stanú jablkom sváru jej troch detí. Keď vyjde najavo skutočná cena obrazu s názvom Hľadači mušlí, Penelope sa chopí iniciatívy — pokúsi sa zachrániť narušené rodinné vzťahy. Jej rozhodnutie vyrazí všetkým dych.
NOEL
O pol piatej v ten chladný vlhký marcový piatok, kým sa Olivia vyhrážala redaktorke prózy prepustením a Nancy sa bezducho prechádzala po obchodnom dome Harrods, upratal si ich brat Noel stôl vo futuristickej kancelárii reklamnej agentúry Wenborn & Weinburg a pobral sa domov. Pracovalo sa síce až do pol šiestej, ale už tu bol zamestnaný päť rokov a usúdil, že si môže dovoliť občas skôr odísť. Kolegovia si už na jeho spôsoby zvykli, ani len okom nemihli, a keby cestou k výťahu stretol niektorého z nadriadených, výhovorku mal nachystanú: zle sa cíti, asi naňho ide chrípka, ide si domov ľahnúť.
Nikoho však nestretol, a navyše nešiel domov do postele, ale cestoval na víkend do Wiltshire k akýmsi Earlyovcom, ktorých vôbec nepoznal. Camilla Earlyová bola voľakedajšia Amabelina spolužiačka a Amabel bola momentálna Noelova priateľka.
„V sobotu robia večierok pre miestnu smotánku," povedala mu Amabel. „Možno to bude príjemné."
„Majú ústredné kúrenie?" opatrne sa spýtal Noel. Nechcelo sa mu v tomto ročnom období drkotať zubami pri slabo hrejúcom kozube.
„Preboha, áno. Sú to pracháči. Camilla sa vozievala zo školy domov v obrovskom bentley.“
Znelo to nádejne. Mohol by sa tam zoznámiť s užitočnými ľuďmi. Cestou dolu vo výťahu odhodil bežné starosti a pustil si predstavivosť z uzdy. Ak príde Amabel načas, mohli by sa vymotať z Londýna ešte pred piatkovou víkendovou špičkou. Dúfal, že príde svojím autom a ním aj pôjdu ďalej. Jeho jaguár začal vydávať akési čudné klepotavé zvuky, a navyše, keby šli jej autom, nemusel by kupovať benzín.
Pred budovou ho čakal dažďom zaliaty Knightsbridge zapchatý autami. Noel zvyčajne chodieval domov do Chelsea autobusom, ba v lete niekedy aj pešo cez Sloane Street, ale teraz, keď sa doňho zahryzol prenikavý chlad, obetoval peniaze a zastavil si taxík. Asi v polovici King's Road ho zastavil, zaplatil, peši zabočil do svojej ulice a prešiel ňou kúsok k Vernon Mansions.
Jeho auto stálo zaparkované pri chodníku — jaguár typu E, nádherne frajerský, ale desať rokov starý. Kúpil ho od chlapíka, ktorý zbankrotoval, a tak ho dostal vlastne za babku, ale až doma zistil pokročilú hrdzu na podvozku, slabé brzdy a spotrebu benzínu, ako keď vysmädnutý leje do seba pivo. A teraz ten klepot. Zastal, poprezeral pneumatiky, do jednej z nich jemne kopol. Ak bude nešťastnou zhodou okolností dnes musieť ísť svojím autom, bude treba zastaviť na pumpe a dofúkať ich.
Vzdialil sa od auta, prešiel cez chodník a otvoril si hlavnú bránu do budovy. Vnútri bolo cítiť stuchlinu a starinu. Bol tu aj výťah, ale keďže býval na prvom poschodí, pobral sa peši. Schody aj úzka chodbička vedúca k jeho dverám boli pokryté kobercom. Odomkol si, zavrel za sebou a bol doma. Doma. Znelo to skôr ako žart.
Byty boli navrhované ako garsónky pre obchodníkov, ktorých napokon nadobro vyčerpalo denné dochádzanie zo srdca Surrey, Sussexu alebo Buckinghamshiru. V každom bola malá predsienka so skriňou, do ktorej sa malo zmestiť všetko „mestské" šatstvo. Ďalej miniatúrna kúpeľnička, kuchyňa asi taká ako na malej jachte, obývačka. Tu sa za posuvnými dverami nachádzala akási kutica, ktorej celý priestor bol zaplnený manželskou posteľou. Nielenže sa tu nedalo ustielať, ale ani vetrať, a tak v lete Noel väčšinou spával na gauči.
Doplnky a nábytok boli zahrnuté vo vysoko inflačnej cene. Všetko bolo ladené do béžova či hneda, neuveriteľne fádne. Z obloka obývačky bolo vidieť holú tehlovú stenu novopostaveného supermarketu, úzku uličku a rad garáží. Nikdy sem nepreniklo slnko a pôvodne krémové steny mali teraz farbu starého margarínu.
No adresa bola dobrá. A to pre Noela znamenalo viac než čokoľvek iné. Bola to súčasť jeho imidžu, rovnako ako frajerské auto, košele Harvie & Hudson, topánky od Gucciho.
