Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

pondelok 7. mája 2018

JURIĆ ZAGORKA, MARIJA - GRIČSKÁ ČARODEJNICA 1-10

JURIĆ ZAGORKA, MARIJA

GRIČSKÁ ČARODEJNICA 1-10

Smena, Bratislava, 1969
edícia Romány na pokračovanie RONAPO
73-016-69

beletria, román
480 s., slovenčina
hmotnosť: 617 g

mäkká väzba
stav: dobrý, zviazané v dobovej preväzbe

2,40 €

*zukol3*

Prvá chorvátska novinárka Marija Jurić, známa pod legendárnym menom Zagorka, popri svojej novinárskej a politickej činnosti napísala rad kníh a niekoľko divadelných hier. Boli to diela charakteristické pre novinárov-spisovateľov: kriminalistické romány a beletristicky spracované závažné spoločenské a politické udalosti. No najväčšiu slávu jej priniesli historické romány. Najznámejší je románový cyklus Gričská čarodejnica (1913—1914), v ktorom nám autorka približuje Chorvátsko v rokoch panovania Márie Terézie (1740—1780). Zagorka beletristickým dielom zaujala stanovisko k problémom, ktoré sú iba zdanlivo historické. Rozpráva o bezstarostnom, záhaľčivom živote šľachty, veľmožov a magnátov. Poukazuje na neduhy spoločnosti (korupcia, nezákonné obohacovanie, národná nesloboda, sociálna a právna neistota), ktoré pretrvali aj do jej čias. Popri výraznej kritike spoločenského poriadku, stretávame sa v románe i s jedincami (Jurica Meško), ktorí sa snažia nájsť cestu k prostému ľudu, majú záujem na jeho hospodárskom i sociálnom povznesení. Na svoje časy boli tieto myšlienky veľmi aktuálne a, samozrejme, vládnúcim vrstvám nepohodlné. Svedčia o tom neustále Zagorkine problémy s cenzúrou našej bývalej spoločnej „vlasti“, Rakúsko-Uhorskej monarchie. Je pochopiteľné, že morálnu podporu dostala od tých, ktorí s ňou stáli v protihabsburskej opozícii. Bol medzi nimi T. G. Masaryk, ktorý i potom, keď sa stal prezidentom, nezabudol na staré priateľstvo: keď raz Zagorku zatkli v Rakúsku ako osobu nežiadúcu a podozrivú, zaručil sa za ňu a vymohol jej prepustenie. Zo slovenských politikov treba spomenúť Milana Hodžu, ktorý si Zagorkinu prácu a politickú činnosť vážil. V roku 1906 jej namiesto interview prisľúbil článok, ktorý potom vyšiel v Obzore. Skoda, že nemôžeme obšírnejšie písať o zaujímavej mnohoročnej politickej a novinárskej činnosti Marije Jurič a o jej tvorbe (napísala 35 románov!). Pripomeňme iba to, že hoci v jej románoch do popredia vystupuje zápletka, napínavý dej, láska, nečakané zvraty — znaky typické pre literatúru dobrodružného žánru — autorka sa vždy pridržiavala historických realít. Pri čítaní tejto knihy si možno spomeniete na nášho Jozefa Nižňanského — obaja zohrali v dejinách svojich literatúr zaujímavú úlohu: prebudili v širokých vrstvách záujem o knihu a sprístupnili čitateľom kus národnej histórie v pútavej, zábavno-dobrodružnej podobe.





Zvodca tety Lýdie

Meško trochu zaostal za ostatnými pánmi. Sledoval baróna Makara, ktorý schádzal po schodoch s mestským sudcom Žigrovičom. Načúval ich rozhovoru.

— Cisárovná udelila šľachtický titul mnohým ľudom, ktorí si ho vôbec nezaslúžili. Uvážte, hocijaký sedliak je už šľachticom, a ja z bohatej a dobrej rodiny ho nemôžem získať.

A prečo po tom tak veľmi túžite?

Preto, že vznešených pánov a veľmožov si viac vážia.

Iste, aj šľachtičné. Myslíte si, že som si nevšimol, ako môžete oči nechať na krásnej Kataríne?

Čo sa dá robiť? Ešte sa cítim mladý. Urobte pre mňa niečo. Pri kráľovskom dvore vás poznajú. Počul som, že Mária Terézia vás niekoľkokrát poctila svojím pozvaním. Ste vplyvný človek.

To je pravda, je mi naklonená.

Prečo vás neustanovila za bána? Škoda, boli by ste bánom, akého potrebujeme. Prečo ste sa po Tom nepoohliadli?

Spravil som, čo sa dalo, ale niekto ml to prekazil, — povedal Makar. — Kto to bol, nemohol som sa dozvedieť. Ale raz ho dolapím a poriadne mu to zrátam!

Keby ste boli bánom, bolo by všetko ináč. Teda, čo súdite o mojom šľachtictve?

Dám vám radu, ako k nemu prísť. A pomôžem vám.

Naozaj?

Naozaj. Viem, čo všetko ste pre mňa spravili.

Áno, barón, dal som do stávky vlastné svedomie, aj ruky som si pošpinil.

Ticho, toto nie je miesto na takéto rozhovory. Možno ísť k vám?

Nech sa páči, barón, bude mi cťou.

Meško sa rýchlo odlepil od dverí a pobral sa napravo ulicou.

Dobrú noc, gróf, — začul príjemný hlas z okna barónkinho domu.

Bol to mladý poručík Stanko.

Pán poručík, vari nejdete spať?

Čo rozumnejšie by som mohol o tomto čase robiť?

— Poďte s nami, ideme do kláštora ku gvardiánovi.

K paulínom? Ani za nič. Nenávidím kláštory.

—- Tak poďte ku mne. Zavolám pánov, nech sa vrátia.
Nebolo by odo mňa pekné nechať tetu samotnú.

Ak sa ti chce, len choď, — zaznel mäkký barónkin hlas.

Poručík nakoniec súhlasil.

Barónka Stanke radila, ako sa má správať v spoločnosti.

Dobre hľaď, ako sa páni zabávajú. Budeš s nimi bývať častejšie, ale nesmieš piť. Musíme si zvyknúť na naše roly. Preto ťa, aj keď budeme samy, budem volať synovcom a ty mňa tetou.

Dobre, — súhlasilo dievča. — Odteraz už niet viac Stanky.

Poručík pobozkal barónke ruku a odišiel k Meškovi.

Vari chcete dočkať ráno pri víne? — opýtal sa Stanko.

To ešte uvidíme, milý môj.

Upozorňujem vás, že nepijem. To je podmienka.

Ak si to vážne želáte, vezmem vás pod ochranu.

Budem vám veľmi vďačný. Som veselej nátury, rád si zaspievam, zatancujem, som za každý žart a zábavu, ale nemôžem piť. Ak ma budete nútiť ...

Tu je moja ruka, — povedal Meško s úprimnou srdečnosťou.

Meškovi sa páčil ten skromný mládenec s mäkkým hlasom, bledou tvárou a teplými, rozumnými očami.

Zahvízdal. Patačič s priateľmi zastali a gróf im naznačil, aby sa vrátili.

Spoločnosť s radosťou prijala pozvanie a čo nevidieť sa ocitli barónkini hostia na hornom poschodí u Juricu Meška. Sluhovia doniesli víno, varenú šunku a studené kurčatá.

Stanka sedela pokojne, ale cítila sa nepríjemne, raz nevedela, o čom má hovoriť. A vôbec nechápala, prečo ju barónka poslala medzi pánov a čo tým sledovala. Rozprávalo sa o jedle a o zábave.

Už by sme si mali trocha oddýchnuť od zábav, — povedal Meško, vyprázdniac malý strieborný pohár. — Inak do osláv pripojenia Rijeky ochabneme.

Nás by mali unaviť zábavy? Ba tuším ťa zrazu viac zaujímajú sukne než oslava, preto ťa nebavia naše lumpačky, — pustil sa do Meška Patačič.

Ale kdeže, Francek, — vyhováral sa Meško. — Jedno je však isté, mali by sme sa už raz dohovoriť na prípravách oslavy.

Nech sa o to postará podbán. My sa vyparádime, pôjdeme do kostola, zúčastníme sa na ceremoniáli a potom budeme hodovať. Čo by si ešte chcel?

Povedz, Francek, koho ti to vo Viedni minule núkali za bána? — opýtal sa Meško.

Núkali? Nikoho. Kráľovná ma zavolala, aby som navrhol štyroch, spomedzi ktorých si ona sama bána vyberie.