REVAJOVÁ, TOŇAPOL PRÁZDNIN S TETOU KOLIESKOVOU
Osveta, Martin, 1989
obálka Ján Vrabec
ilustrácie Ján Vrabec
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
beletria, deti, knihy pre deti, rozprávky,
92 s., slovenčina
hmotnosť: 414 g
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, neautorské venovanie
2,20 €
*kolha* in *H-kris*
Brankovi rodičia sa sťahujú do inej časti mesta a
venujú sa rekonštrukcii starého domu. Dieťa samo
spoznáva nové prostredie a zoznamuje sa s mladou ženou na invalidnom vozíku. Odvtedy za ňou prichádza každý deň. „Teta Koliesková" mu rozpráva o dievčatku Paulínke, ktorým bola do autohavárie. Branko si uvedomuje silu a možnosti spomienok, fantázie a ľudskej vôle nezávisle od toho, či človek má alebo nemá zdravé nohy.
— Škoda, — povedal. — Aspoň jedna keby zostala. A trpaslíci? Tiež sa pobili? Boli tam trpaslíci, alebo sa len ľudia vysmievali, že je dom ako zámok pre trpaslíkov?
— Jáj! — zvolala teta Koliesková. — S trpaslíkmi to nebolo také jednoduché. Mali ste tam iba jedného. A aj tak... musela by som trochu cestovať. Alebo... Vieš ty čo? Poviem ti jednu rozprávku, chceš?
Branko prikývol. Netušil, že teta Koliesková ešte aj rozprávky vie rozprávať.
— Nesadneš si? — spýtala sa. — Môže to byť dosť dlhé.
Priniesol si kresielko a čakal. Videla, ako na nej visí očami,
ešte stále však nezačala rozprávať. Pomrvil sa.
— Je to trochu smutná rozprávka, — upozornila ho teta Koliesková.
— Skoro všetky sú smutné, — povedal Branko.
— Tak dobre, — povedala teta Koliesková a porozprávala Brankovi takúto rozprávku:
Kde bolo, tam bolo, v jednej tichej ulici žilo dieťa. Budeme ho volať... napríklad Paulínka. Je to pekné meno pre dievčatko, ktoré ešte nechodí do školy. A Paulínka mala mamu, otca, starú mamu a starého otca. Všetci žili v tichom dome v tichej ulici a dávali na Paulínku veľký pozor. Na ulicu ju však púšťali, lebo sa jej tam nič nemohlo stať.
Keď sa Paulínka nemala s kým hrať, často stála na ulici a spoza plota z drôteného pletiva pozorovala, ako drobný zohnutý starček ďobkal malou motyčkou do hliny medzi kvetmi. Niektoré už začínali kvitnúť.
.................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Aj Mišo sa už musel prihlásiť.
