LAXNESS, HALLDÓR KILJANISLANDSKÝ ZVON
(Island-glocke)
Spoločnosť priateľov krásnych kníh, Bratislava, 1958
edícia SPKK (114)
preklad Imrich Zálupský
obálka Jozef Baláž
1. vydanie, 42.000 výtlačkov
beletria, román
352 s., slovenčina
hmotnosť: 305 g
tvrdá väzba
stav: dobrá, bez prebalu
0,20 € DAROVANÉ
*cesvo*
SVETLÁ PANNA
/
Široká rieka Tungu pokojne plynie hlbokým korytom a vlieva sa východne od biskupského sídla Skálholtu do ľadovcovej rieky Hvíta. Na piesčine medzi obidvoma ramenami sú spočiatku rozsiahle, šašinou zarastené močiare, za nimi sa kraj dvíha a začína sa veľká osada, uprostred ktorej stojí na najvyššom mieste panský majer, obklopený dvormi nájomníkov. Menuje sa Braedratunga. Tam sedí v komnate modrooká pani so zlatistou pleťou a vyšíva na ozdobný pás prastarú ságu o Sigurdovi z rodu Völsungov, ktorý premohol draka Fafnira a získal zlato.
Sklené okno jej izby sa ligoce čistotou. Cez okno možno pozorovať, čo robia ľudia v osade. Cesty vedú po malých a trávnatých brehoch a kompy prevážajú na všetky svetové strany, ale biskupské sídlo v Skálholte leží skryté za kopcom Langholtom. Žena sedí vo vyrezávanom kresle s nohami na podnožke a okolo nej ležia podušky so strapcami. Prístenok s posteľou je zakrytý záclonou s vyšitými výjavmi z dávnych čias. Naproti pri stene pod šikmou stenou stojí jej zelená truhlica na šaty a pevná skriňa z bukového dreva. Neďaleko dverí visí na vešiaku jej sedlo, vzácna práca, vpredu i vzadu vykladané ozdobami z tepanej mosadze, znázorňujúcimi šarkany, ľudí, anjelov všelijako poprepletaných, na zadnej strane opatrených menami a letopočtami, a to celé je obtiahnuté vzorkovanou kožou, pripevnenou mosadznými klincami; na sedle je poskladaná skvostná čabraka, uzda visí na hruške sedla: dalo by sa povedať, že žena je prichystaná na cestu. Okolo nej ešte cítiť čudnú a trochu ťažkú vôňu.
Niekoľko chlapov prichádza z juhu od prievozu, kade vedie cesta dolu do Eyrarbakki, traja z nich na koňoch, dvaja tesne vedľa tretieho a podopierajú ho; štvrtý ide pešo a vedie koňa tretiemu, ktorý sa nesie na koni uprostred. Tento človek, ktorý je zrejme stredobodom spoločnosti, má hlavu spustenú na prsia, klobúk mu spadol na oči. Parochňa mu trčí z vrecka plášťa. Očividne ho museli vytiahnuť z mláky alebo ešte nejakej horšej špiny. Títo ľudia smerujú do Braedratungy.
Majer pôsobí mohutným dojmom, keď naň človek pozerá z cesty: štíty pätnástich striech vedľa seba a ešte zopár domov, poniektoré z nich dokonca poschodové, sú obrátené na juhozápad. Dom na samom konci má dvojité drevené priečelie. Vysoko a hrdo sa vypína panský majer nad zelenú rovinu za takého jasného jarného dňa ako dnes, keď slnko pozlacuje strechy a drevené steny.
Keď však pútnik poruší čaro diaľky, obraz sa celkom zmení. Blízkosť je najväčším nepriateľom majera. Je to miesto úpadku. Všetky budovy sú na spadnutie, steny krivé alebo rozvalené, vcelku to vyzerá, akoby tu bolo nastalo zosunutie pôdy, na prepadnutých rašelinových strechách rastie tráva, z múrov povypadávali kamene, dierami prefukuje a prší, nosné trámy sú spráchnivené a v mnohých domoch a chalupách bývajú huby namiesto ľudí alebo zvierat, veterníky, rámy na dverách a iné veci z dreva sú prehnité, rozštiepané alebo popukané, najhoršie diery a škáry sú vypchaté kúskami rašeliny, často je v celom dome na okne iba jedna celá tabuľa, ostatné okná sú zakryté kožou, na mnohých miestach popukanou, a utesnené sedlovými prikrývkami alebo vrecovinou. Dlažbové kamene na dvore sú alebo prepadnuté do zeme alebo krivé a rozhádzané. Nápadne málo ľudí vidieť na takom veľkom majeri.
Dvaja mocní paholci s čiapkami na tvárach spia v poludňajšom tichu na dvore pod plotom a stará slúžka s nohami ako triesky pod krátkou sukňou pokúša sa hrabľami očistiť dvor od hnoja, lenže márne, lebo tráva je už vyššia ako hnoj.
Vtom gazdiná zaklope na dvere a strčí hlavu do dverí na izbe panej domu.
„Och, milá Snaefrídur, zeman prišiel. Traja sedliaci ho priviedli až z Flói.“
Pani vyšívala ďalej, ani hlavu nezdvihla, taká bezvýznamná bola pre ňu táto zpráva, a odpovedala ľahostajne, akoby hovorila o teľati:
„Nech ho zanesú do jeho izby a ty mu tam postav misu dobre kyslej srvátky a zasuň zvonku závoru na dverách.“
„A čo ak vyskočí oknom?“ spýtala sa gazdiná.
„Tak potom nie je naša srvátka ešte dosť kyslá,“ povedala pani.
„A tým chlapom nedať nič?“
..................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
A zločinci stáli pod skalami a dívali sa, ako biskupský pár odchádzal; v rannom brieždení sa na čiernych koňoch trblietala rosa.
