ORLIE HNIEZDO

ORLIE HNIEZDO
Poľské ľudové povesti

Mladé letá, Bratislava, 1988
zostavil Jozef Marušiak
ilustrácie Zbigniew Rychlicki
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
066-084-88 OHN

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 637 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, na patitule neautorské venovanie

1,00 €

*kolha* in *H-kris*

Najväčšia poľská rieka Visia steká z hôr bystrým prúdom, a keď sa prederie do rovín, je čoraz širšia, pokojnejšia, čoraz dôstojnejšia. Už takmer dospelá dosahuje Krakov. Tu v mohutnom oblúku omýva vápencový kopec, ktorý sa dnes volá Wawel a stojí na ňom hrdý zámok — sídlo poľských kráľov. 

V dávnych časoch, keď slovanské kmene Poľanov a Vislanov opúšťali svoje prvotné, už preľudnené sídla, na tomto mieste založil osadu a vystaval drevený zámok kráľ Krak, ktorý dal svoje meno neskoršiemu skvostnému a bohatému mestu.

Okolo Krakovho zámku sa rýchlo rozrastalo a rozvíjalo ľudské mravenisko, ľudia tu žili pracovito a v čoraz väčšej hojnosti. Sám kráľ Krak sa tešil láske i úcte svojich poddaných. Tento pokojný a šťastný život však nečakane narušila strašná pohroma, ktorá doľahla na mesto.

V jednej z mnohých jaskýň, ktorými bol prevŕtaný wawelský kopec, sa totiž usadil obrovský a strašný drak. Mal veľkú papuľu s ostrými zubami, z ktorej sa valila jedovatá para, štyri mohutné laby boh zakončené mocnými pazúrmi, a keď udrel chvostom o zem, ozývalo sa také dunenie, až sa všetky domy v meste triasli. Keď sa napil vody z Visly, koryto rieky takmer vyschlo, hltal ovce i kravy, čo sa pásli v okolí Krakova, ba unášal aj mladé dievčatá. Mesta sa zmocnila hrôza. Deti nevychádzali z domov, dospelí sa triasli od strachu, život zamieral.

Kráľ Krak zvolal k sebe najchýrnejších mudrcov a prosil ich:

— Poraďte, učení mužovia, čo máme robiť, aby sme zachránili mesto i môj milovaný ľud. Ako zahubiť strašného draka?

Predvolal si aj najstatočnejších rytierov a sľuboval im:

— Ktorý z vás sa pustí do boja s obludou a skántri ju, dostane za odmenu najväčší poklad, aký mám — moju dcéru za ženu.

To všetko však nepomáhalo. Učenci nevedeli prísť na spôsob, ako zmámiť draka, a ani tí najstatočnejší rytieri nenašli v sebe dosť odvahy, aby sa postavili zoči-voči oblude. A tak drak naďalej nedal mestu pokoj, šíril des a hrôzu a v Krakovom kráľovstve sa nikto necítil bezpečný.

Keď sa už zdalo, že niet nijakej pomoci, ohlásil sa u kráľa mladý krakovský šusterský tovariš a povedal Krakovi:

.................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Odpovedal im basový chór diel a Balt, narážajúci vlnami do piesočnatého, znovuzískaného pobrežia.