ANDREJ HLINKA A JEHO MIESTO V SLOVENSKÝCH DEJINÁCHZborník prednášok z vedeckého sympózia
Bratislava 20.9.1991
DaVel, Bratislava, 1991
zostavili František Bielik a Štefan Borovský
fotografie Dagmar Velická
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
ISBN 80-900931-0-8
zborník, dejiny, história, životopisy,
166 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 237 g
mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky, 1 príloha (pohľadnica)
2,00 € PREDANÉ *bib14*
Andrej Hlinka a Židia
Arvéd L. Gréber
O pomere Andreja Hlinku k Židom vie slovenská i zahraničná verejnosť málo. Domáci režim v službách okupantov o tomto pomere dovoľoval písať len nepravdivo a tendenčne. Nebude preto nevhodné pripomenúť dve skutočnosti, ktoré výstižne charakterizujú vzťah Andreja Hlinku k Židom a naopak. Uvádzame ich bez komentára. Ako príspevok o našom pomere k Židom.
V auguste roku 1936, teda vyše tri roky po tom, čo sa Adolf Hitler dostal k vláde v susednom Nemecku a čo sa vlny antisemitizmu začali nebezpečne dvíhať i v susednom Rumunsku, Maďarsku i Poľsku, Andrej Hlinka mal rozhovor s podpredsedom Židovskej strany v Č-SR dr. Matejom Weinerom z Liptovského Sv. Mikuláša. Pri tejto príležitosti urobil Andrej Hlinka vyhlásenie. Vzbudilo veľkú pozornosť. Zaznamenala ho dokonca i zahraničná tlač. A samozrejme i židovské noviny v Česko-Slovensku. Z jeho prejavu uvádzame podstatnú časť tak, ako je zverejnená v 2. zväzku zborníka vedeckých príspevkov The Jews of Czechoslovakia, ktorý v roku 1971 vydala Spoločnosť pre dejiny československých Židov v New Yorku. Citujú v ňom z pražského židovského časopisu Selbstwehr, dňa 7. augusta 1936. Citát uvádza Aharon Moshe K. Babinowicz, tajomník Izraelskej výskumnej rady pri úrade izraelského ministerského predsedu, vo svojej štúdii "Teh Jewish Party. A struggle for national recognition, representation and autonomy" (str. 253-346).
Andrej Hlinka okrem iného povedal:
"Nie som nepriateľ Židov, politická strana, ktorej som vodcom, nie je antisemitská. Antisemitizmus nie je našim programom. Ako katolícky kňaz plne si uvedomujem veľký morálny, náboženský a dejinný význam židovstva pre celé civilizované ľudstvo, obzvlášť pre kresťanstvo. Kým Židia budú vedení duchom svojho náboženstva, tak ako ho hlásali ich proroci, zakiaľ budú lipnúť na svojej viere a odmietať odklony od etických princípov tejto viery, Židia na Slovensku nebudú sa musieť nijak obávať slovenského ľudu, ktorého vodcovstvo zverili mne.
Som úprimne rád, že Židia na Slovensku a i v ostatných častiach republiky zorganizovali sa do svojej vlastnej Židovskej strany a neželajú si byť nohsledmi iných strán. Toto je jediná pravá záruka pre vzťahy užitočného spolunažívania s nimi. Prosím, aby ste uistili vašu stranu, že môže vždy rátať s mojou sympatickou podporou v jej snaženiach. Jediné, čo žiadam od slovenských Židov, je to, aby prejavovali pochopenie pre naše kultúrne snaženia, pre slovenské umenie a literatúru a aby ich podporovali. Ak tak budú konať, môžem Vás uistiť, že nič sa nestane a nedovolí sa, aby sa stalo niečo, čo by akýmkoľvek spôsobom porušovalo naše mierové a spoločné úsilie v záujme zachovania morálneho, sociálneho a administratívneho poriadku tohto štátu. Moja osobná minulosť vylučuje akúkoľvek antisemitskú agitáciu. Viete, že v časoch zrútenia sa monarchie bol som to ja, ktorý som použil svoj vplyv a svoju osobnú popularitu - s riskovaním oboch - v záujme ochrany Židov, kdekoľvek ich životy a majetok boli ohrozované".
Takto Andrej Hlinka. A keď Andrej Hlinka v auguste 1938 zomrel, bratislavské Židovské noviny vo svojom čísle zo dňa 19. augusta 1938 (č. 14) takto komentovali skon tohto veľkého Slováka:
"Slovenský národ má veľkého mŕtveho. Oplakáva svojho syna, ktorý hlboko zaryl svoje meno do slovenských dejín. Pred tvárou smrti zamĺkol každý bojový hluk, opadli vlny rozvírených vášní a pod hlbokým dojmom smútku osoby a strany, priatelia i nepriatelia hodnotia túto vynikajúcu postavu a jej prenikavý význam na vývoj udalostí.
Ani my Židia nemôžeme ostať stranou. Jeho verejná činnosť často zasiahla i do našich radov a zavdala nám príčinu určiť svoj postoj k nemu. Roky svojej mladosti strávil v Ružomberku
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
Chceme, aby sa vrátil do pamäti národa a v nej natrvalo zostal.
