OLEŠA, JURIJTRAJA BRUCHÁČI
román pre deti
Raduga, Moskva, 1988
preklad Naďa Szabová
ilustrácie Boris Kalaušin
beletria, román, knihy pre deti,
176 s., slovenčina
hmotnosť: 747 g
tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, neautorské venovanie
1,00 €
*kolha* in *H-kris*
Tlieskali po prvé preto, lebo to bolo zaujímavé samo osebe, a po druhé preto, lebo z nepríjemného postavenia letiaceho predavača mali nesmiernu radosť. Deti tomuto predavačovi totiž vždy závideli. A závisť veru nie je pekná vlastnosť. No čo si mali počať!? Červené, belasé, žlté balóniky boli jednoducho úžasné. Každé chcelo mať taký balónik. Predavač ich mal celú hŕbu, ale zázraky sa nedejú — nijakému chlapcovi, ani tomu najposlušnejšiemu, nijakému dievčatku, ani tomu najochotnejšiemu, predavač nikdy v živote nedaroval jediný balónik — ani červený, ani belasý, ani žltý.
Teraz ho osud za jeho bezcitnosť potrestal. Letel nad mestom zavesený na povraze, na ktorom boli popriväzované balóniky. Vysoko na jasavomodrom nebi vyzerali ako zázračný lietajúci strapec rôznofarebného hrozna.
„Pomóóc!“ kričal predavač zúfalo a mykal nohami.
Mal obuté veľké slamené pantofle, o hodný kus väčšie, ako potreboval. Kým chodil po zemi, bolo všetko v poriadku. Aby mu pantofle nespadli, šúchal nohami po chodníku ako dáky neporiadnik. Ale teraz, keď sa ocitol vo vzduchu, už mu tento fígeľ nepomáhal.
„Doparoma!“
Zväzok balónov sa s vrzúkaním točil a kolembal po vetre.
Jedna pantofľa napokon spadla.
„Kukajte! Burský oriešok! Burský oriešok!“ kričali deti zdola.
Naozaj, padajúca pantofľa vyzerala ako burský oriešok.
Práve vtedy šiel po ulici učiteľ tanca. Bol náramne elegantný. Vysoký, s maličkou okrúhlou hlavou a tenkými nôžkami, pripomínal čosi medzi husľami a kobylkou lúčnou. Jeho citlivý sluch, privyknutý na clivý hlas flauty a jemné slová tanečníkov, nezniesol veselý krik detvákov.
„Nekričte!“ nahneval sa. „Smie sa takto revať? Nadšenie treba vyjadrovať lahodnými, spevavými vetami... No... napríklad...“
Zaujal patričnú pózu, ale príklad už nestačil uviesť. Ako každý učiteľ tanca, mal aj on vo zvyku najčastejšie hľadieť dolu, pod nohy. Avšak beda! Nevidel, čo sa robí nad ním.
Predavačova pantofľa mu spadla rovno na hlavu. Hlavu mal malú a veľká slamená pantofľa sadla na ňu presne ako klobúk.
Teraz už aj elegantný učiteľ tanca zrúkol ako pohonič lenivých volov.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
"Odpusť mi, Suok, čo znamená ´Po celý život´..."
