JACOBS, NANCY BAKERS MAMOU NA ÚTEKU
(See mommy run)
Aktuell, 1993
preklad Alojz Keníž
obálka Ľubica Štuková
ISBN 80-88733-00-6
beletria, román
280 s., slovenčina
hmotnosť: 422 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,20 €
*kolha* in *H-kris*
Allison, kedysi obyčajná žena a matka, sa takmer z jedného dňa na druhý stáva štvancom, stráca domov, prácu, priateľov, ba i rodinu. Zdalo by sa, že jej už nezostalo celkom nič. Na tomto úteku s dcérkou však nie je sama. Pri živote ju drží sieť dobre utajených záchranných útulkov pre ženy ako je ona, také, čo sa pokúšajú uniknúť pred brutálnymi manželmi. Dobrovoľníčky z organizácie, často rovnako poznačené ženy, jej pomáhajú získať novú identitu a začať nový život. Na tejto krížovej ceste má ešte jedného vytrvalého spoločníka: všade prítomný strach. Jej bývalý manžel ju zaryto prenasleduje. Pred očami má jediný cieľ - zdiskreditovať ju a vziať si od nej dcéru, aby mohol pokračovať vo svojich perverzných chúťkach. Najíma si detektívov, sú jej ustavične v pätách ako kopovy a neúprosný, neosobný zákon je na ich strane. Allison sa púšťa do tohto nerovného boja za záchranu svojej dcéry. Dúfajme, že sa jej ho podarí vyhrať.
Román Nancy Baker Jacobsovej možno zaradiť do série úspešných románov Betty Mahmoodyove a W. Hoffera Bez dcéry neodídem a Z lásky k dieťaťu. Problematika ženy a jej dieťaťa a úporný boj, ktorý musí žena — matka zvádzať o to najprirodzenejšie, čo jej patrí, o svoje dieťa, to je hlavný motív tohto dramatického príbehu. Jacobsovej román predkladá čitateľom veľmi “horúcu” tému — sexuálne zneužívanie detí. Kniha je napísaná typickým americkým akčným spôsobom. Motív strieda motív, dej sa posúva rýchlo dopredu a čitateľ je v neustálom strehu a napätí. Hlavnou postavou je Allison, matka štvorročnej Stephanie. Keď objaví hrozivú skutočnosť, že jej bývalý manžel sexuálne zneužíva ich malú dcérku, postúpi celú vec súdu. Pomoc však nenachádza a súd sa prikláňa na stranu otca, renomovaného právnika. A tak jej nič iné neostáva, len utiecť z domu a požiadať o pomoc sociálnu dobročinnú organizáciu. Napriek tomu, že porušuje zákon o spoločnej starostlivosti o dieťa, uteká so Stephanie čonajďlej. A dráma sa začína odvíjať. Matku s dcérou prenasleduje nielen otec s dvoma detektívmi, ale aj polícia. Allison križuje krajinu od jedného útulku k druhému, mení autá, svoju identitu i identitu dieťaťa. V Kalifornii, kde sa odohrá mnoho rozhodujúcich situácií, dej vrcholí. Bola to náhoda, intuícia, či dôkazy, ktoré pomohli malej Stephanie a jej matke? Aká je to deformácia, ktorá dovolí otcovi páchať niečo podobné na vlastnom dieťati? I keď celý príbeh nekončí tragicky, čitateľovi zostáva v ústach horká príchuť čohosi, čo by sa v civilizovanej spoločnosti nemalo stávať.
Tim Mitchell odložil handru a plechovku s olejom a oprel sa o podušku na gauči, aby sa nadýchal. Dnes dokonca aj sedavá práca, akou bolo čistenie malej zbierky ručných zbraní, ho vyčerpala. Predsa len sa mu ju podarilo dokončiť. Na stolíku pred ním ležali tri pištole, dokonale vyčistené, nabité a pripravené do vojny. A Tim to v duchu ani ináč nenazýval, iba vojna. Na jednej strane stál Tim Mitchell, jeho dcéra a vnučka proti sviniarom tohto sveta, proti špinavej zberbe, ktorá pokojne nechá dospelého chlapa beztrestne znásilňovať malé dieťa. Tim sa mienil dobre vyzbrojiť na tento svoj posledný, spravodlivý zápas.
Najradšej mal spoľahlivý, starý revolver, hoci sa nijako nedal porovnať so zbraňami, ktorými narábal počas služby v námorníctve. Vždy si ho však vybral, keď šiel cvičiť streľbu. Dnes sa všetci chlapi na strelnici predvádzajú ako veľkí borci, dokážu zvládnuť kopanec od koltu alebo veľkého Smitha & Wessona, ale starého harcovníka ako Tim nemôžu ohúriť. Dajte mu jeho verný revolver — možno tak nekope, ľahko sa však ovláda. Okrem toho, Allie by nikdy nezvládla Smith & Wesson. Vystrelila by jednu ranu a spätný náraz by ju zložil. Možno by s tým hebedom netrafila ani stodolu.
Tim vedel, že bude musieť naučiť Allie strielať. Táto predstava sa jej nebude veľmi páčiť, ale keď raz pôjde do tuhého, sotva už s ním môže počítať, aj keby si to veľmi prial. V takýto deň ako dnes nemal dostatok síl ani na to, aby pištoľ zdvihol, namieril a potiahol kohútik. A niekto predsa musí zabrániť tomu hnusnému smilníkovi, aby sa dostal k Stephanie, pričom vôbec nezáleží ako.
Tim vlastnil aj malú dvadsaťdvojku. Pre chudé drobné dievča ako Allie sa hodila asi najlepšie. Problém bol v tom, že v prípade ozajstnej potreby nemala väčšiu cenu ako hráčka. Allie by musela byť naozaj poriadne dobrá strelkyňa, aby pištol niekoho zranila. Ak mala niekedy strielať na toho sviniara, za ktorého sa vydala, mala by ho odrovnat’ raz a navždy.
Treťou zbraňou v Timovom arzenáli bola malá automatická pištoľ, mierilo a strieľalo sa ňou ľahšie ako s predchádzajúcimi, hrozila však poruchovosť ako pri všetkých podobných automatických zbraniach. Zabalí všetky tri, najväčšiu dôveru však vkladal do malého revolvera.
Tim sa oprel o podušky a na chvíľu si zdriemol, v mysli sa nechal uniesť do dní druhej svetovej vojny. To bola ozajstná vojna, nič také ako tieto úbohučké potýčky, do ktorých sa v súčasnosti Spojené štáty púšťajú. Granada... Panama... čo to len boli za trápne boje? Tim sám bol cez vojnu veľmi mladý dokonca mladší ako Allie dnes, ale svoje si vykonal poriadne a hrdo. Že sa postavil na stranu spravodlivosti, o tom nebolo treba diskutovať. A teraz mu zostávalo vybojovať ešte jeden spravodlivý boj... za predpokladu, že k nemu dôjde v čo najbližšej dobe.
Ozval sa zvonec. Tim sa pokúsil pozbierať sily, aby prinútil nohy pohnúť sa smerom ku kapitánskemu mostíku, ale niečo ich ťažilo. Zvonec zadrnčal znovu a vytrhol ho zo spánku. Zvonil telefón. Tim sa ešte celkom neprebral, predklonil sa a zo stolíka schmatol slúchadlo.
„Ahoj, otec.“
„Allie! To si ty?“
„Mhm. Ako sa máš, otec? Ako sa cítiš?“
Tim odmietol komentovať svoje zdravotné problémy, chcel sa dozvediet všetko o svojej dcére a vnučke.
„Otec, nemôžem ti povedať, kde sme. Nevieme, či ťa niekto neodpočúva...“
„To by musel byť blbec, miláčik. Kto by už len odpočúval starého morského vlka, ako som ja? Žijem priveľmi jednotvárne.“
Allison sa potichu zachichotala. „Som rada, že máš stále dobrú náladu, otec, ale teraz sa s tebou rozprávam smrteľne vážne. Volám ti, aby si vedel, že sa máme dobre. Bývame teraz naozaj v krásnom dome — máme dokonca vlastnú spálňu — a ja si hľadám zamestnanie.“
„Čo chceš robiť?“
„Aby som ti pravdu povedala, čokoľvek, na čo natrafím. Čašníčku, predavačku, vyber si. Len dúfam, že dostanem
..................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Dcéru len pevne stískala a potichu prisahala, že ju už od seba nikdy nepustí.
