UGLOV, FIODOR GRIGORIEVIČCHIRURGOVO SRDCE
(Serdce chirurga)
Obzor, Bratislava, 1981
edícia Periskop
preklad Katarína Strelková
prebal Jozef Michaláč
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-001-81
autobiografia, medicína klasická, zdravie
628 s., slovenčina
hmotnosť: 654 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,90 € PREDANÉ
*zukol4*
VII. KAPITOLA
Znova v rodnom kraji, alebo
Chirurg v ďalekých končinách
„Milý môj Kirensk, ja som za roky odlúčenia ostarel, ale ty omladol... !“ Takto som uvažoval, keď som príjemne prekvapený a s pochopiteľným smútkom obzeral predtým spustnuté, no teraz načisto nové ulice rodného mesta. Kam sa podelo ticho a odveký pokoj? Narušil ho hluk stavenísk: vystrašene cengocú zájdené okienka na domoch — na mieste, kde bola predtým zátoka Glotovovho parníčka, zatĺkajú pilóty, stavajú závod na opravu lodí, pre ktorý už aj vybrali meno, zodpovedajúce duchu doby — Červenoarmejský. Námestím sa rozliehajú z ampliónu rezké pochody a výzvy a samozrejme novinky z celej búrlivej planéty: s Kirenčanmi sa rozpráva Moskva. Na budove klubu, nazvanom Ľudový dom, visí plagát, pozývajúci na stretnutie s úderníkmi.
Zbuntošený Kirensk, prebraný z odvekých driemot, ulice plné energických, pracovitých ľudí, pionieri, ktorí nosia od domu k domu plagáty s nápisom: „Opilstvo je ópium ľudstva“, a nakrátko ostrihané dievčatá, čo chodia s hŕbou kníh pod pazuchou, aj to je socializmus... Je to nový deň, tu, v malom mestečku, skoro dedine, stratenej v tajge, je ešte viditeľnejší a radostnejší.
Menovali ma za hlavného lekára v oblastnej nemocnici pre pracovníkov lodnej dopravy. Nemocnica slúžila robotníkom a pracovníkom lodnej dopravy: hore Lenou po Kačugu je to osemsto päťdesiat kilometrov a dole do Olekmy — tisíc päťsto. Najbližšie podobné stredisko bolo až v Jakutsku, to je dva a pol tisíc kilometra, o polovicu bližšie bolo do Irkutska... Slovom, sibírske vzdialenosti! Okrem pracovníkov lodnej dopravy sme prijímali do nemocnice roľníkov z početných pobrežných dedín. Nudiť sme sa naozaj nemali kedy. Ostatne, predbieham udalosti...
V deň príchodu som sa dal zaregistrovať na okresnom výbore strany, kde mi povedali:
— Majte na pamäti, že teraz je vašou najdôležitejšou straníckou úlohou starať sa o zdravie ľudí. Neprichádzate na hotové, budete musieť fakticky začínať z ničoho, ba mnohé bude treba naprávať...
Skutočne ma netrpezlivo očakávali už aj preto, že pred mojím príchodom vyvrcholili udalosti, ktoré sa začali pred dvoma rokmi.
Bolo to takto ...
Telegraficky pozvali do Kirenska „velkého chirurga“ — ako to sám o sebe tvrdil — Kemferta. Prijal miesto v ich nemocnici za podmienky, že mu dajú veľký osobný plat, čo mu leningradský zdravotný odbor aj prisľúbil.
Doktor Kemfert cestoval z Irkutska do Kirenska s veľkou pompou. Do všetkých veľkých prístavov cestou ta prichádzali telegramy, že tadiaľ prechádza slávny chirurg. Všade ho vítali, on rozdával rady, tieklo šampanské a batožina „slávnej osobnosti“ bola od darov čoraz objemnejšia. V Kirensku sa predstavil ako chirurg so sedemnásťročnou praxou, navyše ako odborník ušno-krčno-nosný, a popritom akoby mimochodom poznamenal, že je známy vo vedeckých kruhoch. Bolo jasné, že Kirenčania mali šťastie ako doteraz nikdy, ba aj v takom Irkutsku im môžu závidieť: Kemfert bude pracovať tu, nie u nich!
V práve dostavanej nemocnici pre pracovníkov lod-
