FERKO, MILOŠDEJINY SLOVENSKEJ LITERÁRNEJ FANTASTIKY
Literárne informačné centrum, Bratislava, 2007
obálka Milan Dubnický, Dušan Babjak
1. vydanie
ISBN 978-80-89222-33-9
antológia, fantasy
132 s., slovenčina
hmotnosť: 192 g
mäkká väzba
stav: dobrý
1,00 € DAROVANÉ EGJAK
*zukol4*
Miloš Ferko (1974), absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave (odbor história - slovenský jazyk), od polovice deväťdesiatych rokov publikoval početné recenzie, na stránkach zborníka Krutohlav uverejňoval štúdie venované literárnej fantastike, v roku 2001 sa podieľal na napísaní knihy Ondrej Herec - Miloš Ferko: Slovenská fantastika do roku 2000. V časopise Fantázia publikoval seriál článkov venovaný staršej fantastike pod názvom Fantastický antikvariát (dvadsať pokračovaní). V zborníkoch Krutohlav a Mlok uverejnil aj poviedky v rámci žánra fantastiky. V roku 2006 získal v súťaži Cena Karla Čapka prvé miesto v kategórii mikropoviedka.
Rúhači a pritakávači (1969 - 1989)
S tvorbou Petra Jaroša sme sa dostali do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase sa pod tlakom normalizácie zostruje dozor nad experimentovaním v rovine výrazu. Cenzori prísnym okom posudzujú výstrelky existencializmu či nového románu. Z tematického hľadiska je však pole pôsobnosti širšie. Postupmi klasického realizmu stvárnený svet mimozemskej civilizácie dostáva zelenú poľahky. Takto vzniká priestor napr. pre prózy s vedeckofantastickou tematikou spracované sentimentálno-schematickým spôsobom. Ich autorom je Ivan Izakovič v dielach Cudzie svety (1975) a Lámanie ľadov (1986).
Pre dejiny slovenskej fantastiky je však prvá z próz prínosná prinajmenšom tematicky. Izakovič patrí k nemnohým slovenským autorom, ktorí sa odhodlali svojich hrdinov sledovať a udržať mimo Zeme, vo vesmíre na celej ploche románu.
Tradičné postupy v omnoho jemnejšej a kultivovanejšej podobe nekonfrontačne použil aj Ján Lenčo v zbierke Socha z Venuše (1974). Vedecká fantastika tu poskytla nový rozmer jeho reflexívne ladeným prozaickým miniatúram.
Prvky fantastického ozvláštnenia nachádzame už v autorovom debute, knižke prozaických miniatúr pod názvom Cesta na morské dno (1966). Prozaik v tejto knižke kultivuje žáner bájky a minipoviedky, v rámci ktorého sa pohybuje medzi statickosťou obrazu Rúhači a pritakávači (1969 - 1989)
S tvorbou Petra Jaroša sme sa dostali do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase sa pod tlakom normalizácie zostruje dozor nad experimentovaním v rovine výrazu. Cenzori prísnym okom posudzujú výstrelky existencializmu či nového románu. Z tematického hľadiska je však pole pôsobnosti širšie. Postupmi klasického realizmu stvárnený svet mimozemskej civilizácie dostáva zelenú poľahky. Takto vzniká priestor napr. pre prózy s vedeckofantastickou tematikou spracované sentimentálno-schematickým spôsobom. Ich autorom je Ivan Izakovič v dielach Cudzie svety (1975) a Lámanie ľadov (1986).
Pre dejiny slovenskej fantastiky je však prvá z próz prínosná prinajmenšom tematicky. Izakovič patrí k nemnohým slovenským autorom, ktorí sa odhodlali svojich hrdinov sledovať a udržať mimo Zeme, vo vesmíre na celej ploche románu.
Tradičné postupy v omnoho jemnejšej a kultivovanejšej podobe nekonfrontačne použil aj Ján Lenčo v zbierke Socha z Venuše (1974). Vedecká fantastika tu poskytla nový rozmer jeho reflexívne ladeným prozaickým miniatúram.
Prvky fantastického ozvláštnenia nachádzame už v autorovom debute, knižke prozaických miniatúr pod názvom Cesta na morské dno (1966). Prozaik v tejto knižke kultivuje žáner bájky a minipoviedky, v rámci ktorého sa pohybuje medzi statickosťou obrazu
