MIHÁLIK, VOJTECHELÉGIE A VZDORY
Výber z lyriky
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1979
edícia Knižnica Slovenského spisovateľa
doslov Vincent Šabík
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
13-72-020-79
poézia
296 s., slovenčina
hmotnosť: 244 g
mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý
PREDANÉ
*zukol4*
VOJTECH MIHÁLIK sa narodil 30. 3. 1926 v Dolnej Strede. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pôsobil v rozličných funkciách, bol prvým tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe a toho času pôsobí ako riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Vydal 14 básnických zbierok: Anjeli (1947), Plebejská košeľa (1950), Spievajúce srdce (19S2), Ozbrojená láska (1953), Neumriem na slame (1955), Archimedove kruhy (1960), Vzbúrený Jób (1960), Tŕpky (1963), Appassionata (1964), Útek za Orfeom (1965), Sonety pre tvoju samotu (1966), Čierna jeseň (1969), Trinásta komnata (1975) a Posledná prvá láska (1978). Z jeho veľkého prekladateľského diela najvýznamnejšie sú preklady Ovidia, Aristofana, Sofokla, Tuwima, Moliéra, Ferlinghettiho. Za prekladateľskú tvorbu bol niekoľko ráz vyznamenaný cenou Jána Hollého i medzinárodnými cenami. Za jeho básnickú a kultúrnopolitickú činnosť mu v roku 1966 udelili titul Zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul Národný umelec.
Tento výber je prierezom celou Mihálikovou básnickou tvorbou s výnimkou väčších básnických skladieb a štrnástej zbierky.
Žene
V hlbokej noci leží tíš.
Aj knižky mlčia. Iba za oblokom
počujem vietor húsť.
A ty mi celá spíš
a sny ti chodia pod čelom
ľahučkým krokom.
A po hladine úst
jak po okvetí ruže
mierová noc sa kĺže.
Čítam z nej smelý, bohatý tvoj sen.
V diaľke, diaľave
i v tepnách Bratislavy
čujem, jak prúdia
sny spiacich žien.
Bol dobrý, krásny deň.
Kým slnce žeravé
veselé lúče česalo si z hlavy,
tisícky rúk
spracovávali surovinu snenia.
Žena,
ty dobre vieš,
čo milujeme.
Veď naše ruky ako prúty čarovné
dotýkajú sa rodnej zeme,
veď my jej čistou tvárou sme.
A možno, že aj teraz počuješ
dunenie veku,
ktorý sa rúti proti tme
na všetkých stranách sveta.
Bol dobrý, krásny deň.
Ale naše šťastie,
ktoré nás ako milý priateľ stretá,
ale naša práca,
jak červený obrus vlasťou rozprestretá,
ale naša láska,
ktorej sny srdcom budúcnosti letia,
nám káže:
Postavte stráže!
Nechže sa nikto neopováži
siahať na šťastie krvou platené.
Do zbojských pazúrov mu zatneme,
bdelí a milujúci.
Žena,
ty dobre vieš,
čo zmôže láska trepúca sa v srdci.
A v tejto chvíli rozumieš
iste jej hlasu.
Je noc. Hodina stojí, knižky mlčia. Tíš.
Ty spíš.
V riečici neba hviezdy ďaleké sa trasú.
Lež pevnosť života a slávu nášho času
aj v spánku vyslovujú tvoje pery dve.
Preto mi srdce bdie.
