STEEL, DANIELLEJEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ
(H.R.H.)
Liber Novus, Beograd, 2015
preklad Tamara Chovanová
2. vydanie
ISBN 978-86-517-0244-3
beletria, román, pre ženy
304 s., slovenčina
hmotnosť: 151 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
1,50 € DAROVANÉ EGJAK
*zlaci*
Christianna je moderná mladá žena, ktorá vyrástla v Európe, vyštudovala v Amerike a po promócii sa vrátila do rodného Lichtenštajnska. Na prvý pohľad sa vôbec neodlišuje od svojich rovesníčok. Na jej pleciach však leží ťažké bremeno. Je princezná a otec jej nedovolí užívať si život, aký majú iné mladé dievčatá. Žije na zámku, denne prestrihuje pásky na novootvorených nemocniciach a zúčastňuje sa na slávnostných večerách, ktoré usporadúva jej otec knieža Hans Jozef. Christianna túži žiť zmysluplne, ale otec je tvrdý. Nakoniec ho však predsa len presvedčí, aby ju pustil ako dobrovoľníčku Červeného kríža do Afriky. V tábore, kde pracuje, sa zoznámi s mladým americkým lekárom Parkerom Williamsom. Christianna tají svoju identitu pred všetkými, dokonca aj pred Parkerom, ktorý ňou je očarený a ani netuší, že sa zamiloval do princeznej. Christianna jeho city opätuje. Uvedomuje si však, že otec jej nikdy nedovolí vydať sa za obyčajného smrteľníka.
Christianna s osobnými strážcami prišli autom do Zurichu a odtiaľ leteli do Viedne, kde prestúpili do lietadla do Tbilisi v Gruzínsku. Let mal trvať päť a pol hodiny.
V Tbilisi pristáli večer o siedmej a o polhodinu nasadli do staručkého malého lietadla smerujúceho do Vladikaukazu na juhoruskom území Severného Osetska. Paluba bola plná, interiér zanedbaný a lietadlo sa pri štarte citeľne triaslo. Keď trojica o deviatej večer vystúpila, všetci vyzerali unavení.
Osobní strážcovia, ktorých si vzala so sebou, boli najmladší zo všetkých v paláci. Obaja mali za sebou výcvik vo švajčiarskej armáde a jeden z nich predtým slúžil v izraelskom komande. Vybrala si správnych mužov.
Netušila, čo nájde, keď príde do Digory, asi päťdesiat kilometrov od Vladikaukazu, kde pristáli. Christianna si pred odletom nevybavila nič konkrétne, no po príchode na miesto rukojemníckej drámy plánovala vyhľadať Červený kríž a ponúknuť im všestrannú pomoc. Predpokladala, že ich pustia na miesto tragédie, a dúfala, že sa nemýli. Nebála sa budúcnosti a nepokúšala sa zabezpečiť ubytovanie. Chcela vo dne v noci pracovať v dejisku drámy, ak to bude potrebné. Bola pripravená stáť na nohách dlhé hodiny a pomáhať zúfalým rodičom alebo zraneným deťom.
V škole absolvovala kurz prvej pomoci, ale inak nemala nijaké skúsenosti, len dobré srdce a ochotné ruky. A napriek zúfalému otcovmu varovaniu sa neobávala nijakého potenciálneho nebezpečenstva. Bola pripravená riskovať rovnako ako ľudia pred školou, čo obsadili teroristi. V každom prípade chcela byť tam. A vedela, že jej osobní strážcovia ju budú chrániť, preto sa cítila bezpečne.
Na prvú prekážku natrafila, keď prechádzala okolo pasovej kontroly na letisku. Jeden z jej osobných strážcov odovzdal všetky tri pasy. Dohodla sa s nimi, že keď prídu do Ruska, za žiadnych okolností neprezradia jej totožnosť. Nečakala, že s tým budú problémy, a prekvapilo ju, keď úradník dlho hľadel do jej pasu a potom na ňu. Fotografia bola verná, takže o to nešlo.
„Ste to vy?“ spýtal sa trochu bojovne. Prihovoril sa jej po nemecky, keďže počul, že s jedným osobným strážcom sa rozpráva po nemecky a s druhým po francúzsky. Súhlasne prikývla a zabudla na rozdiel medzi ich pasmi. „Meno?“ A vtedy pochopila, o čo ide.
„Christianna,“ odvetila ticho. V pase bolo uvedené iba jej krstné meno, ako sa to robí v prípade všetkých členov panovníckych rodín, nebýva tam však uvedený ich titul ani priezvisko. Ruský úradník sa tváril nahnevane a zmätene.
„Nemáte meno?“ Zaváhala a potom mu podala informatívny list lichtenštajnskej vlády, ktorý vysvetľoval, že v skutočnosti je kniežacia jasnosť. Takýto list potrebovala aj počas štúdia v Kalifornii a podobné problémy mala pri prechode americkým imigračným úradom. Oficiálny list bol napísaný po anglicky,
