FISCHER, BRUNOJEDNA SMRŤ NESTAČÍ
(More Deaths Than One)
Smena, Bratislava, 1971
edícia Labyrint (31)
preklad Elena Chmelová
ilustrácie Jozef Pernecký
1. (v Smene) vydanie, 15.000 výtlačkov
73-022-71
beletria, román, detektívky,
244 s., slovenčina
hmotnosť: 239 g
tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý
0,80 €
*zukol4* darované THCK
4. David Reese
Streda 14. mája - 0,10 hod.
Telefon zvonil a ja som si práve vyzliekal nohavice. Hodinky ukazovali desať minút po polnoci. To nie je práve vhodná hodina na náhodné telefonáty.
Opäť Beverly? Možno Bev povie, že nemôže zaspať, že stále musí myslieť na to, ako ma má rada, a že sa už nemôže dočkať zajtrajška, aby mi povedala, že sa chce za mňa hned vydať. Celkom mi vyrazilo dych, tak som sa vrhol k telefónu.
Bola to naozaj žena, ale iba Rachel Townsendová, moja sekretárka a pravá ruka v kancelárii.
„Dave, potrebujem právnika.“
„Stavím sa, že pre Franka. Kto utŕžil tentoraz?“ „Zavraždili Rudyho Mattersona!“ vybuchla Rachel. Načiahol som sa za balíčkom cigariet na stole, vytiahol jednu a schmatol zapaľovač.
„Dave, počul si, čo som povedala?“
„Kde sa to stalo?“
„V jeho kuchyni.“
„Ako?“
„Kameninovou nádobou.“
„Čím?“
„Čo na tom záleží?“ zvolala Rachel. „Potrebujem právnika a ty si právnik.“
Zapálil som si cigaretu a spýtal sa:
„Na čo mu bola? Frank dosiaľ nepotreboval nič, iba svoje päste.“
„Dave, ty si príšerný idiot. Frankie to neurobil. Nikto nevie, kto to bol. Podozrivý je aj George Atwood a viacerí takisto. Preto som tu i ja. Telefonujem
„Polícii nemusíš hovoriť nič. Zavolám Joa Rubensteina, je dobrý advokát pre každé ..."
„Chcem teba,“ skočila mi do reči. „Si právnik.“
„Už tri roky nemám prax. Odvtedy, ako som zistil, že zarobím viac, keď budem predávať domy ľuďom, ktorí si to nemôžu dovoliť.“
„Dave, preboha, príď hneď sem!“
Potiahol som tuho.
„O desať minút som tam,“ prisľúbil som.
Obliekol som si nohavice, vzal si kravatu aj sako. Potom som odišiel. Býval som v centre Rextonu, v čomsi, čo sa volalo činžiak, lebo to malo dve poschodia. Dom bol z jasných tehál, mal osem bytov, v ktorých nebolo možné chovať ani mačku, a pod budovou bola garáž. Volalo sa to Orlie krídla, a to bolo všetko.
Nešiel som autom. Musel som sa prejsť, aby som sa spamätal. Vedel som, že čokoľvek sa z toho vykľuje, bude to zlé. Veľmi zlé.
Boli v obývačke Mattersonovho domu. Keď som zastal na terase, počul som hlasy a zazrel cez okná ľudí. Stalo sa to v kuchyni, povedala Rachel. Prešiel som po terase okolo dvoch strán domu k zadnému vchodu do kuchyne.
Pri mŕtvom bol Abel Torrey. Torrey bol okresný ohliadač mŕtvol. Dostával za to päťsto dolárov ročne — čo bol celkom slušný zárobok — asi stovka na hodinu za úradnú prácu. Na živobytie si zarábal pri benzínovej pumpe na okraji mesta.
Sedel za kuchynským stolom a hľadel na vzorku linoleového obrusa. Vyskočil, keď som otvoril dvere. Myslím, že bol šťastný, keď sa mohol deliť o spoločnosť mŕtveho s kýmsi živým.
„Nie je to strašné, Dave?“
Bolo to strašné. Kuchyňa bola toľká, že by sa do nej pomestilo celé trojizbové zariadenie z Orlích krídel a ešte by tam ostalo dosť miesta pre ďalšie dve skrine. Mattersonovo telo ležalo neďaleko stola.
