PUZO, MARIOKRSTNÝ OTEC
(The Godfather)
Tatran, Bratislava, 1990
edícia Kométa (10)
preklad Taťjana Ruppeldtová
prebal Svetozár Mydlo
3. vydanie, 110.000 výtlačkov
ISBN 80-222-0194-4
beletria, román
400 s., slovenčina
hmotnosť: 476 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: zachovalá
1,00 € DAROVANÉ EGJAK
*zukol4*
Fascinujúci dej, rafinované zápletky, nevšedný rozprávačský talent autora, majstrovsky zvládnuté charakteristiky postáv, detailná znalosť prostredia, v ktorom sa dej odohráva - to je Krstný otec Maria Puza, kniha, ktorú čitateľ nepustí z rúk, kým ju nedočíta. Predstavovať slovenským čitateľom amerického spisovateľa talianskeho pôvodu a jeho čitateľsky najúspešnejší román azda nie je potrebné podrobnejšie. Opätovným dôkazom nesezónneho úspechu a veľkej obľúbenosti tohto bestselleru, o ktorom americká kritika svojho času napísala, že „prepadne čitateľa ako gangster v polnočnej aleji“, je i jeho ďalšie, už 3. slovenské vydanie.
Keď Sollozzo ponúkol desaťtisíc dolárov, McCluskey vedel, že má na to dôvod. Vôbec nezaváhal. Corleone bol jedným z najvýznamnejších členov mafie v krajine a mal viac politických konexií, ako mával Capone. Kto ho odprace zo sveta, urobí tým krajine veľkú službu. McCluskey vzal peniaze vopred a úlohu splnil. Keď mu Sollozzo zatelefonoval, že dvaja Corleonovi ľudia sú ešte vždy pred nemocnicou, rozzúril sa. Pozatváral predsa už všetkých Tessiových chlapov, odvolal detektívov odo dvier Corleonovej nemocničnej izby. A teraz ako principiálny človek mal by vrátiť tých desaťtisíc, peniaze, ktoré už určil na výchovu svojich vnúčat. A takýto rozzúrený šiel do nemocnice a udrel Michaela Corleona.
Ale všetko dobre vypálilo. Stretol sa so Sollozzom v Tattagliovom bare a uzavreli ešte lepšiu dohodu. McCluskey opäť nekládol otázky, lebo všetky odpovede poznal. Iba si zabezpečil odmenu. Ani mu na um nezišlo, že by jemu samému mohlo hroziť nebezpečenstvo; že by niekto čo len na sekundu pomýšľal zabiť kapitána newyorskej mestskej polície, to bolo príliš fantastické. Aj ten najzúrivejší gangster v mafii musel stáť v pozore, ak sa aj tá najnižšia policajná šarža rozhodla ho zmlátiť. Percento zabitých policajtov bolo minimálne. Lebo potom odrazu veľa gangstrov zastrelili, keď sa bránili zatknutiu, alebo chceli utiecť z miesta zločinu, a kto, dočerta, by do niečoho takého strkal prsty?
McCluskey si vzdychol a zberal sa na odchod. Problémy, stále nejaké problémy. Ženina sestra v Írsku nedávno umrela po dlhých rokoch boja s rakovinou a tá rakovina ho stála pekné peniaze. A teraz ho pohreb zasa bude niečo stáť. Z času na čas jeho vlastní strýkovia a tety v starej vlasti potrebovali malú pomoc, aby si udržali svoje zemiakové políčka a on im na to posielal peniaze. Ale dával rád. Veď keď so ženou navštívili starú vlasť, vítali ich ako kráľa a kráľovnú. Možno tohto leta zasa pôjdu, keď sa už vojna skončila a padlo mu do lona toľko neočakávaných peňazí. McCluskey povedal svojmu podriadenému. kde bude. keby ho potrebovali. Nepokladal za potrebné nejako sa zabezpečiť. Vždy môže povedať, že Sollozzo je špiceľ, s ktorým má schôdzku. Od policajnej stanice prešiel niekoľko blokov pešo a potom sa odviezol taxíkom k domu, kde sa mal stretnúť so Sollozzom. Cestou ešte rozmýšľal o dovolenke, ktorú strávi v starej vlasti.
Všetky prípravy na Michaelov odchod za hranice, falošný pas, námornícku knižku, kajutu na talianskej nákladnej lodi, ktorá ho dopraví do istého sicílskeho prístavu, mal vybaviť Tom Hagen. Ešte v ten deň poslali lietadlom na Sicíliu emisárov, aby so šéfom tamojšej mafie pripravili v horách úkryt.
Sonny zariadil, že na Michaela, keď vyjde z reštaurácie, v ktorej malo dôjsť ku schôdzke so Sollozzom, bude čakať auto s absolútne spoľahlivým šoférom. Šoférom bude sám Tessio, ktorý sa prihlásil dobrovoľne. Bude to ošúchané auto, ale s výborným motorom. Malo falošné číslo, čo znemožní prípadné vystopovanie. Toto auto schovávali na špeciálne príležitosti, vyžadujúce maximálnu opatrnosť.
Michael strávil deň u Clemenzu a cvičil sa v streľbe z malého revolvera, ktorý mu obstarali. Bola to dvadsaťdvojka so špeciálnymi nábojmi, ktoré pri vniknutí do tela zanechávali len malé škrabnutie, ale keď vychádzali z tela, spôsobovali veľké rany. Zistil, že revolver je presný do vzdialenosti piatich krokov od cieľa. Z väčšej vzdialenosti by sa náboje mohli rozletieť hocikam. Kohútikom sa ťažko hýbalo, ale Clemenza ho opravil, takže sa naťahoval ľahšie. Rozhodli sa, že tlmiče nepoužijú. Nechceli, aby nejaký náhodný svedok zle pochopil situáciu a v naivnej statočnosti zasiahol. Rachot ho zavráti a k Michaelovi sa nepriblíži.
Pri tréningu ho Clemenza ustavične poúčal. ,.Len čo skončíš so streľbou, hneď sa zbav zbrane. Spusť ruku a odhoď zbraň. Nik si to nevšimne. Každý si bude myslieť, že si ešte ozbrojený. Budú ti pozerať do tváre. Z miestnosti vyjdi veľmi rýchlo, ale neutekaj. Nikomu nepozri priamo do očí, ale nepozeraj ani bokom. Nezabudni, budú sa ťa báť, ver mi, budú sa ťa báť. Nikto nezasiahne. Len čo vyjdeš von, tam ťa už bude Tessio čakať v aute. Nasadni a ostatné nechaj naňho. Neboj sa nešťastných náhod. Čudoval by si sa, ako hladko takéto veci idú. A teraz, daj si na hlavu tento klobúk, nech vidím, ako budeš vyzerať.“ Narazil Michaelovi na hlavu sivý plstený klobúk. Michael, ktorý klobúk nikdy nenosil, sa uškrnul. Clemenza ho upokojil: ,,Sťažuje to identifikáciu, keby náhodou niečo. A najmä svedkom, keď im otvoríme oči. to poskytne zámienku zmeniť výpoveď. Nezabudni, Mike, že si nemusíš robiť starosti pre odtlačky. Rukoväť a kohútik sú obalené zvláštnou páskou. Nedotkni sa nijakej inej časti revolveru, na to nezabudni.“
Michael sa spýtal: ,.Zistil už Sonny, kam ma Sollozzo zavedie?“
