Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 6. apríla 2017

GREGOR-TAJOVSKÝ, JOZEF - SPISY GREGORA-TAJOVSKÉHO I.

GREGOR-TAJOVSKÝ, JOZEF

SPISY GREGORA-TAJOVSKÉHO
Sväzok I. (1900-1901.)

Kníhtlačiarsky úč. spolok, Turčiansky sv. Martin, 1920

beletria, próza krátka, poviedky
162 s., slovenčina
hmotnosť: 157 g

tvrdá väzba
stav: dobová preväzba, dosky ošúchané

4,00 € PREDANÉ

*mipet2*  in **S4Z**

Tajovský vedľa Kukučina najlepšie vedel opísať život našich dedinčanov. Prvý sväzok prináša niekoľko zdarilých prác. Opisuje tvrdú a ťažkú robotu dedinského gazdu, život starostlivých rodičov, ktorí pracovali a strádali pre svoje deti bez oddychu až do konca. Kreslí statočnosť slovenskej ženy, ktorá hrdinne znáša svoj životný osud: inde kreslí lásku dvoch milencov, verných si až do smrti. Všíma si i stinnych stránok slovenskej dediny, trpiacej pod ťarchou maďarského útisku a nedostatku povedomia a otrávenej jedom pálenky. Ukazuje chyby, ale chce viesť krajanov k lepšiemu životu. Niekedy siaha k reči žartovnej a uľavuje si dobrým humorom.







Štefan už spal, nezobudila ho. Rozložila potichu v sporáku ohňa, stiahla svetlo a šla tiež do stajne.

Zuzka už bola priniesla šechtáre a sadla pod kravu.

Stará Cedilková, keď vstúpila, neprehovorila ani slova.

To nebolo jej obyčajou, a Zuzka to hneď zbadala, i bolo jej to akosi divné. Chcela prehovoriť ona, ale nevedela, ako sa do reči pustiť. Jej sa zdalo, že gazdiná vie o všetkom, a zas jej prišlo na um, ako by čo mohla vedieť.

Stará Cedilková sadla pod kravu, kým sa Zuzka domyslela opýtať sa jej:

„Akože ste spali, tetka?“

„Neopytuj sa ma, vieš dobre ...“ zvýšeným hlasom a určite odpovedala Cedilková.

Zuzke vyhnalo všetku krv do tvári a nevedela, čo chytro ďalej.

„A prečo? Či...?“ počínala po chvíli znovu.

„Aká svätá nevinnosť — a bozkávať sa vie s cudzím mládencom!“

Zuzka už nevidela, ani nepočula od prekvapenia. Jazyk sa jej zamotal, keď sa odvážila pýtať sa ďalej gazdinej:

„A, a ktože vám to ... ?"

„Kto vás videl. Fuj! Ešte sa bozkávať, a na ceste!“ doložila, lebo nemohla napochytre popadnúť príhodnejšej výčitky.

Keby jej tak v noci bola prišla na jazyk, keď Števko, chudák, zronený došiel, bola by jej iste inak vyčítala. Teraz sa jej to už rozľahlo v hlave; nevie, čo vychytiť.

Zuzka už ani nepochybovala, že ju so Samkom v noci niekto videl. Len to ešte nevedela, kto to mohol byť, že to tak včas k nim doniesol.

„Náš gazda by ti už málo bol býval. No len, no ... I do rychtárov ešte ďaleko“, poznamenala po chvíli gazdiná.

Zuzka nevedela, čo má odpovedať, no počalo sa jej ujasňovať, na čo Cedilková mieri, a keď tak, to by jej iba prisvedčiť musela. Lebo Števko Samkovi nijako sa nevyrovnával, nemysliac ani vo sne na majetky, ale len tak porovnávajúc toho postavu a toho, toho spôsoby a reči a zas Števkove.

A potom, sama nevie, ale Samko jej je milý, a tak nemôže jej byť Štefan.

Podojily a šly do kuchyne precediť mlieko.

Mladý gazda, keď Cedilková vrzla dvermi, prebudil sa a vstal.

Po chvíli vstúpila Zuzka.

Stretly sa im oči, ale k slovu ani jeden sa nemal.

Štefanovi obnovilo sa všetko pred očima, čo v noci videl, a Zuzka, hoci si umienila nevšímať si jeho osoby a reči, hanbila sa veľmi a nevedela kam oči obrátiť.

A prečo sa ho hanbila? Veď sa mu ani nevernou nestala, ani nič takého.

On ju nikdy neoslovil o takom niečom, a