VONNEGUT, KURTGALAPÁGY
(Galapagos)
Tatran, Bratislava, 1987
edícia LUK - Knižnica modernej svetovej prózy
preklad Karol Dlouhý
doslov Štefan Baštín
prebal Miroslav Cipár, Igor Imro
1. vydanie
beletria, román
240 s., slovenčina, 50.000 výtlačkov
hmotnosť: 307 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
PREDANÉ
*mipet2* (in *053*)
Popredný americký spisovateľ Kurt Vonnegut sa slovenským čitateľom po prvý raz predstavil svojím bestsellerom Bitúnok č. 5, ktorý vyšiel v tejto istej edícii roku 1973. Román Galapágy, jeho najnovší literárny triumf, naznačuje, kam môžu vyústiť pálčivé problémy súčasnosti. Rozprávač - duch nebohého Američana, ktorý milión rokov pozorne sledoval osudy ľudského rodu - spomína na „dávne“ udalosti roku 1986, na dávno minulú „éru veľkých mozgov“. Vtedy ľudia využívali svoj intelekt na podvody, vymýšľanie ukrutností a klamlivých ilúzií. Najväčšej chyby sa však dopustili, keď vo svojej nedomyslenej chamtivosti dopustili ďalekosiahlu devastáciu prírody. Ľudstvo takmer vyhynulo, no súhrou náhod sa zachovala neveľká ľudská kolónia, izolovaná na súostroví Galapágy. Daň, ktorú ľudstvo muselo zaplatiť za prežitie, bola nesmierne vysoká... Vonnegutove satirické šľahy sú presné, účinné a nemilosrdné. Veď nebezpečenstvo sebazničenia, ohrozujúce ľudstvo, je ešte vždy aktuálne.
Na Santa Rosalii sa z týchto detí malo stať šesť Ev pre Adama, kapitána von Kleista, a neboli by bývali v Guayaquile nebyť mladého ekvádorského pilota Eduarda Jiméneza, ktorý operoval v buši. Jiménez letel v lete tohto roku, fakticky deň po pohrebe Roya Hepburna, vo vlastnom štvorsedadlovom obojživelnom lietadle nad dažďovým pralesom neďaleko prameňov rieky Tiputini, ktorá sa nevlieva do Tichého, lež do Atlantického oceánu. Práve vysadil istého francúzskeho antropológa aj s výstrojom na prežitie na stanici dole nižšie pri rieke, neďaleko peruánskej hranice, kde mal Francúz v úmysle začať pátrať po nepolapiteľných Kanka-bonoch.
Jiménez sa najprv chcel dostať do Guayaquilu vzdialeného päťsto kilometrov a oddeleného dvoma vysokými a strmými horskými bariérami. V Guayaquile mal vyzdvihnúť dvoch argentínskych milionárov, športových nadšencov, a dopraviť ich na letisko na galapágskom ostrove Baltra, kde pre nich prenajali rybársky čln s posádkou na morskú rybačku. A nemienili chytať hocijaké ryby. Dúfali, že ulovia veľké biele žraloky, tie isté živočíchy, čo o tridsaťjeden rokov neskôr zhltli Mary Hepburnovú, kapitána von Kleista a mandarax.
Jiménez zazrel zo vzduchu tieto tri písmená vydupané v blate na brehu rieky: SOS. Pristál na vode a vyštveral sa s lietadlom ako kačica na breh.
Privítal ho osemdesiatročný katolícky kňaz pochádzajúci z Írska, páter Bernard Fitzgerald, ktorý pol storočia žil s Kanka-bonmi. Spolu s nimi vydupal písmená na brehu rieky.
Mimochodom, páter Fitzgerald mal spoločného pradeda s Johnom Fitzgeraldom Kennedym, prvým manželom pani Onassisovej a tridsiatym piatym prezidentom Spojených štátov. Keby sa bol býval páter spáril s Indiánkou, čo sa jakživ nestalo, každá dnes žijúca bytosť by sa mohla pýšiť írskou modrou krvou - hoci dnes sa nikto nepýši, že je čosi extra.
Už po deviatich mesiacoch života ľudia zabúdajú dokonca aj to, kto sú ich matky.
Kým na všetkých ostatných príslušníkov kmeňa padal postrek, dievčatá nacvičovali u pátra Fitzgeralda zborový spev. Podaktoré obete ešte umierali, a preto starý kňaz mienil zostať pri nich. Ale požiadal Jiméneza, aby dievčatá odviezol niekam, kde sa o ne dakto postará.
Dievčatá teda v priebehu piatich hodín preleteli z kamennej doby do elektronickej, zo sladkovodných močiarov v džungli do poloslaných bažin v Guayaquile. Rozprávali len po kanka-bonsky, rečou, ktorou hovorili iba niekoľkí umierajúci príbuzní, a ako vysvitlo, istý chlipný belošský starec v Guayaquile.
Jiménez pochádzal z Quita a v Guayaquile nemal vlastný byt, kde by bol mohol dievčatá zložiť. Sám sa ubytoval v hoteli El Dorado, v tej istej izbe, kde neskôr bývala Selena MacIntoshová so svojím psom. Na radu polície odviedol dievčatá do sirotinca hneď vedľa katedrály, v strede mesta, kde mníšky ochotne za ne prevzali zodpovednosť. Jedla bolo ešte pre každého dosť.
Nato sa Jiménez vrátil do hotela, kde celý príbeh porozprával barmanovi, Jesúsovi Ortizovi, a práve ten neskôr odpojil všetky telefóny od vonkajšieho sveta.
Jiménez bol teda letcom, ktorý výrazne ovplyvnil budúcnosť ľudstva. A ďalším bol Američan Paul W. Tibbets. Tento Tibbets zhodil v priebehu druhej svetovej vojny atómovú bombu na matku Hisako Hirogučiovej. Ľudia by pravdepodobne boli takisto srstnatí, ako sú dnes, aj keby Tibbets nebol zhodil tú bombu. Ale jeho pričinením dozaista zarástli rýchlejšie.
Sirotinec teda vyzval všetkých, čo vedeli po kanka-bonsky, aby sa prihlásili za tlmočníkov. Prikvitol starý ožran a zlodejík, čistokrvný beloch, ktorý bol náhodou dedom najsvetlejšieho z dievčatiek. Ako mladík odišiel do dažďového pralesa hľadať vzácne nerasty a tri roky žil s Kanka-bonmi. Prijal pátra Fitzgeralda do kmeňa, keď kňaz prišiel z Írska.
