CÍGER-HRONSKÝ, JOZEF - BRONDOVE ROZPRÁVKY

CÍGER-HRONSKÝ, JOZEF

BRONDOVE ROZPRÁVKY

U nás, 1932
ilustrácie J. Vodrážka

rozprávky
138 s., slovenčina
hmotnosť: 438 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová preväzba, knižničné dobové pečiatky

predané

*BIB10* in **S8P**

O SUCHEJ VODE

Žil raz otec a mal troch synov. Živil ich, ako vedel, ale sám ostarel a synovia dorástli, nuž im jedného dňa povedal:

— Synovia moji, už vám je čas, aby ste sa opasovali svojím pásom, nuž sa vy len vyberte, choďte do sveta, skusujte, aby vám bolo nejako žiť, lebo ja vás už dlho živiť nemôžem.

Uznali synovia otcovi, aj sami sa už za hodných cítili, najstarší ani mnoho nerozmýšľal, len zašiel do komory a vešal si kapsu na plece.

— S Bohom sa mávajte, zdraví ostávajte, otec a bratia, ja už idem, ani sa nevrátim, pokým sa mi na svete dobre vodiť nebude!

Ako povedal, talk i šiel. Šiel deň, šiel dva, nebolo ho tu, ale bol za horami, za dolami, v takom kraji, kde už ani vtáčik nepoletúval.

— Vari som sa zlou cestou pustil, keď sa mi ničoho netriafa, — hútal najstarší syn.

Smelý bol však, nevracal sa a na tretí deň nadarila sa mu neveľká chalúpka.

Z chalúpky vyjde prihrbený starček a priam osloví najstaršieho brata:

— Kdeže tu, čože tu hľadáš, človeče, keď som tu už sto rokov ani vtáčka-letáčka nevidel?

— Veru ja idem, službu hľadám, a pristal by som už hoci na službu chudobnú. Div som si dosiaľ nohy neschodil a služby som nijakej nenašiel.

— Ak len toľko hľadáš, ľahko toľko najdeš aj u mňa. Ostarel som, sám si vody doniesť nemôžem, nuž potreboval by som človeka, čo by mi po ňu zabehol. Inej služby nepotrebujem.

Najstarší brat sa veru zaradoval, že sa mu nadarila taká ľahká služba, hneď pristal, ani sa nedozvedal, kade by viedla ďalšia cesta. Večeru dobrú dostal, veselo sa mu spalo do rána a na druhý deň mala sa začať služba.

— Voda je ďaleko, — hovorí starček, — ale sa ty cesty neboj, nohy ťa od nej neubolia. Za chalupou je vozík, polož si doň dva krčiažky, i sám si sadni doň, a keď si sadneš, vozík ťa sám zavezie až k samej studni.

To bola ešte väčšia radosť pre najstaršieho brata. Aj po ďalekú vodu pôjde, aj si nohy neuchodí. Veselo vzal dva krčiažky, položil ich do vozíka, sotva si však stačil sadnúť i sám, vozík, sa hneď pohol a tak letel, že by ho inak ani štyri paripy neutiahly.

— Ej, či sa doma s touto cestou pochválim! — hútal najstarší brat, hútal, ako všetko doma rozpovie.

Ale vtom, kde sa vzala, tu sa vzala, vidí pred