SLÁVIK, JÁNDEJINY ZVOLENSKÉHO EVANJELICKÉHO A.V. BRATSTVA A SENIORÁTU I.
Vdova a syn Augusta Joergesa, Banská Štiavnica, 1921
dejiny, náboženstvo, náboženská literatúra
448 s., slovenčina
hmotnosť: 709 g
mäkká väzba
stav: uvoľnená väzba
39,00 € PREDANÉ
*svama*
Veľkou chybou bolo, že sa evanjelická cirkev o slušné platenie svojich učiteľov a farárov dostatočne nepostarala; a to ani tam, kde toho bola možnosť.
Už královské nariadenie z r. 1784. od 20. dec. pod č. 28809. zbraňovalo tomu, aby učitelia boli nútení konať notárske povinnosti v obciach, lebo tým odťahovaní boli od školy. Ale aby ím bolo vynahradené to, čo utratili s notárskym platom, o to nebolo postarané. Senior Ján Kuszmányi r. 1815. požadoval od farárov a učiteľov, aby mu doposlali odpisy vokátorov o svojich platoch, ako aj svoje poznámky na to sa vzťahujúce, aby pod dozorom seniorátu i tak zväčša len dľa žiadosti vlády po tolerančnom patente skúpe vymerané platy aspoň umenšené byť nemohly. Keď následkom krajinského bankrottu r. 1811. a devalvácie peňazí platy boly značne umenšené, cirkve nemaly sa k tomu zvýšiť tie aspoň dľa slušnosti. Musela sa zamiešať do toho vláda. Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada 1. marca r. 1829. pod č. 6826. nariadila, aby farári a učitelia v striebre, v konvencionálnej minci a nie dľa viedenskej valuty v šajnách platení boli, vidiac, že ích platy pred r. 1799. dosť skúpe vymerané boly a ešte ím aj z toho cirkvi uťahujú; i generálny a dištriktuálny konvent v r. 1829. to isté uzavrel, lebo že cirkve nesmú pôvodné vokátory svevoľne meniť a platy umenšovať; a superintendentom naložil, aby v čas vizitácie snažili sa v cirkvách to odpierajúcich v skutok uviesť rezolúciu kráľovskej rady; všetky platy verejných úradníkov v striebre sa vyplácaly; jednako mnohé cirkve zoprely sa tomu. Prvá zoprela sa krupinská cirkev, následkom čoho seniorálny konvent 23. júla r. 1833. vyslal ta deputáciu, záležajúcu z Mikuláša Osztroluczkyho a seniora Beniamina Muškulyho, a v páde žeby Osztroluczky isť nemohol, z ml. Antona Radvanszkyho, aby vec vyšetrila a vyrovnala. Pritom boly napomenuté i ostatné cirkve zvolenského seniorátu, aby mzdu delníkom Pánovým neuťahovaly a neumenšovaly, ale dávaly farárom a učiteľom, k čomu sa predtým za dávnych časov boly zaviazaly.
Seniorálny konvent r. 1838. dňa 27. a 28. febr. na návrh konseniora Geguša uzavrel, že má byť spomenutá rezolúcia kráľovskej rady a uzavretie generálneho konventu publikované v domácich cirkevných konventoch do konca júna s tým doložením, že ak by ktorá cirkev kazateľa a učiteľa v striebre platiť odporovala, v smysle spomenutého uzavretia generálneho konventu majú miestni dozorci vyzvať deputáciu, v smysle toho uzavretia pokračovať majúcu. Toto uzavretie vydané bolo cieľom uvedomenia cirkevným dozorcom. Do tej deputácie vyvolil seniorálny konvent Antona Radvanszkyho ml., Štefana Huszágha stoličného pravotára a seniora Jána Krčméryho. Na konci spomenutej zápisnice obsažená je i mužná reč konseniora Geguša, návrh odporúčajúca. Následkom toho dňa 27. febr. r. 1841. na seniorálnom konvente námestný vicišpán Mikuláš Osztroluczky ako dozorca cirkví: dobronivskej, babinskej, královčianskej a ostroluckej predniesol, že sa menované cirkvi spierajú platiť v striebre a žiadal vyslať ta kommissie. Poneváč ale Osztroluczky s výnimkou ostroluckej, v ostatných troch cirkvách medzi časom z dozorstva zaďakoval, daná bola rada královčianskemu farárovi, aby dal najprv vyvoliť dozorcu; do ostatných troch cirkví má sa poslať kommissia. Y radvanskej cirkvi vraj platia síce len viedenskou valutou, ale terajší farár dľa udania dozorcu Antona Radvanszkyho má plat o 37 zl. väčší, než jeho predchodca; čo vzdor tomu, že sa to nevyrovnalo platu v striebre, v známosť vzaté bolo. Podobné žaloby podané boly od farárov v Ostrejlúke, Ľubietovej a inde. Keď seniorálny konvent r. 1843. dňa 16. augusta v Bystrici zasedavší videl, že uzavretia seniorálnych konventov o tom a nariadenia vyšších vrchností od r. 1839. nemal kto exequovať a v život uviesť, áno, že sám predseda spomenutej kommissie Radvanszky nič nerobí v tej veci, vyvolili za predsedu Štefana Huszágha a doplnili kommissiu ešte Martinom Thaiszom a Jurajom Plathym, očakávajúc od ních energičnejšie pokračovanie. Kde by sa ím nepodarilo uviesť cirkev do koľaje, mali sa obrátiť o exequovanie ku miestodržiteľskej rade. Keď tak bolo s ľuďmi odborne vzdelanými, diplomovanými, ešte horšie sa mali učitelia vôbec, zvlášte učitelia z núdze, odborne nevzdelaní. V senioráte síce bola vyvinutá horlivá činnosť o utvorenie nových škôl, ale o slušné platy a byty učiteľov nebolo do opravdy postarané. Mnohí učitelia bývali v účebniach, platy mali mizerné, nevyrovnávajúce sa ani mnohým platom pastierskym, a len na ích žalobné hlasy vymáhal seniorát po jednotlivých obciach cestou dekánov, alebo do obcí posielanou kommissiou, aby učebný peniaz bol zvýšený, aby cirkevníci učiteľské pole zdarma obrábali, a aspoň čiastočne vynahradili svojím učiteľom to, čo ím odpadlo z platov po utvorení osobitných notariátov. Vláda totiž utvorovala osobitné notariáty a učitelia, ktorí do tedy boli i obecnými notármi, utratili značnú čiastku svojich i tak chatrných dôchodkov. Mnohí z učiteľov volili byť radšej notármi, než učiteľmi.
