MEYER, STEPHENIEKRÁTKY DRUHÝ ŽIVOT BREE TANNEROVEJ
Novela k románu Zatmenie
(The Short Second Life of Bree Tanner: An Eclipse Novella)
Tatran, Bratislava, 2010
preklad Luca Halová
1. vydanie
ISBN 978-80-222-0585-6
beletria, novela
168 s., slovenčina
hmotnosť: 284 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
1,90 €
*BIB10* in **S6P**
Fascinujúci príbeh Bree Tannerovej, postavy, KTORÁ SA OBJAVILA V ROMÁNE ZATMENIE, A ODVRÁTENÁ TVÁR SVETA NOVORODENÝCH UPÍROV, V KTOROM ŽIJE, ZARUČENE OKÚZLIA VŠETKÝCH FANÚŠIKOV SÁGY TWILIGHT. Bree Tannerová si ledva spomína na svoj život predtým, než získala neobyčajne ostré zmysly, nadľudské reflexy a nezadržateľnú fyzickú silu. Na život predtým, než pocítila neúprosný smäd po krvi... predtým, ako sa stala upírkou. Bree vie iba toľko, že nažívanie s ďalšími novorodenými je veľmi neisté a nemá takmer žiadne pravidlá: kry si chrbát, nepútaj na seba pozornosť, a predovšetkým - do svitania buď doma, inak zomrieš. Jedno však netuší: že čas jej nesmrteľného života sa rýchlo míňa. Bree sa nečakané spriatelí s Diegom, s novorodeným upírom rovnako zvedavým, kto je ich záhadná stvoriteľka, ktorú všetci volajú iba ona. Keď si uvedomia, že všetci novorodení sú iba pešiakmi v nepredstaviteľne veľkej hre, musia sa Bree a Diego rozhodnúť, na koho sú strane a komu budú veriť. Ale keď je všetko, čo o upíroch viete, založené na klamstve, ako odhalíte pravdu? V NEODOLATEĽNEJ SÚHRE NAPÄTIA, ZÁHADY a romantiky prináša Stephenie Meyerová zdrvujúci príbeh vojska novorodených upírov, ktorí sa pripravujú obkľúčiť Bellu Swanovú a Cullenovcov, a rozpráva o ich stretnutí, ktoré vyústi do nezabudnuteľného záveru.
Viem byť aj dotieravejšia. „A?“
„Môj mladší brat nebol až taký opatrný.“
Už-už som sa išla opýtať, či sa jeho brat pridal, alebo zomrel, ale zatváril sa tak, že som sa ani nemusela. Odvrátila som pohľad, nevedela som, čo povedať. Celkom som nechápala jeho stratu, ani bolesť, ktorú mu ešte vždy spôsobuje. Ja som neprišla o nič, čo by mi teraz chýbalo. Žeby to bolo v tom? Preto sa tak drží spomienok, ktorým sa my ostatní vyhýbame?
Stále som nechápala, ako sa do toho priplietol Riley. Riley a cheeseburger plný bolesti. Chcela som počuť, ako to bolo ďalej, ale zrazu ma prepadol zlý pocit, že z neho takto ťahám odpoveď.
Našťastie pre moju zvedavosť Diego po chvíli pokračoval.
„Praskli mi nervy. Ukradol som kamošovi pištoľ a vyrazil som na lov.“ Ponuro sa zachechtal. „Vtedy som v tom ešte nebol taký dobrý. No skôr, ako ma dostali, dostal som chalana, čo zabil môjho brata. Jeho banda ma potom obkľúčila v jednej uličke. Vtom sa tam objavil Riley a postavil sa medzi nás. Pamätám sa, ako som si pomyslel, že belšieho chalana som v živote nevidel. Keď po ňom začali strieľať, ani sa len neobzrel. Ako keby tie guľky boli muchy. Vieš, čo mi povedal? Že vraj: ,Čo, chlapče, nechceš nový život?“ „Ha!“ zasmiala som sa. „Tak to bolo lepšie ako u mňa. Mne len povedal: Čo, malá, nechceš hamburger?“
Ešte stále si pamätám, ako Riley v tú noc vyzeral, hoci tá spomienka je úplne rozmazaná, keďže môj zrak v tom čase nestál zaveľa. Bol to ten najsexi chalan, akého som v živote videla; vysoký, blond a dokonalý, každá jeho črta. Bolo mi jasné, že aj oči za tými tmavými slnečnými okuliarmi, ktoré si ani raz nedal dolu. má nádherné. A hovoril tak nežne, tak milo. Myslela som si, že viem, čo bude za to jedlo chcieť, a bola by som mu to dala. Nielen preto, že bol taký pekný, až zrak prechádzal, ale aj preto, že už dva týždne som sa pchala iba odpadkami. No ukázalo sa, že chce niečo celkom iné.
Diego sa zasmial na mojej poznámke o hamburgeri. „Musela si byť poriadne hladná.“
„Vyhladovaná na kosť.“
„Ale prečo vlastne?“
„Lebo som bola sprostá a zdrhla som skôr, ako som mala vodičák. Nepodarilo sa mi zohnať normálnu prácu a ako zlodej som bola nanič.“
„Pred čím si utekala?“
Zaváhala som. Keď som sa sústredila, boli spomienky o čosi jasnejšie a ja som si nebola istá, či to chcem.
„Ale no tak,“ prehováral ma. „Ja som ti svoj príbeh povedal.“
„Veď hej. Tak dobre. Utekala som pred svojím otcom. Dosť ma mlátil. Asi aj moju mamu, než sa vyparila. Bola som vtedy ešte malá - veľa som toho nevedela. Bolo to čoraz horšie. Došlo mi, že ak budem ešte dlhšie čakať, tak asi neprežijem. Povedal mi, že ak od
