ŠEJNMAN, MICHAIL MARKOVIČVATIKÁN MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI
Práca, Bratislava, 1949
obálka Jozef Hutár
20.000 výtlačkov
história, náboženstvo, politika,
324 s., slovenčina
hmotnosť: 284 g
mäkká väzba
stav. dobrý, bez prebalu
1,00 € PREDANÉ
*svama*
HLAVA IV.
VATIKÁN A NEMECKÝ FAŠIZMUS
Katolícka strana stredu očistila cestu fašistickej diktatúre
Panstvo fašistov v Nemecku prinieslo so sebou neslýchané utrpenie pre celé ľudstvo. V samotnom Nemecku hitlerovská fašistická diktatúra porodila divý teror, zverský šovinizmus, morálnu zvrhlosť, úpadok kultúry a stredoveké barbarstvo. Hitlerizmus rozpútal druhú svetovú vojnu, ktorá si vyžiadala obrovské obete ľudstva, menovite však od národov Sovietskeho sväzu.
Ako vlastne sa utváraly vzťahy medzi Vatikánom a hitlerovským fašizmom?
Vyše polstoročia bola jednou z najvplyvnejších buržoáznych strán v Nemecku katolícka strana stredu. Stred bol zastúpený vo všetkých vládach od novembrovej revolúcie v roku 1918 v Nemecku až do roku 1933 — teda do uchvátenia moci fašistami. V osobe jedného zo svojich vodcov — von Papena — predstavil sa stred prvej vláde Hitlera.
Stred sjednocoval ľudí podľa náboženskej príslušnosti. V tejto strane boli uhoľní baróni a tiež rýnski priemyselníci, ako aj bohatí veľkostatkári, všetci tí, čo priviedli Hitlera k moci, a súčasne i široké vrstvy drobnej buržoázie: úradníci, obchodníci, roľníci a nemálo priemyselných robotníkov. Medzi pravým krídlom strany, ktoré predstavovali kapitalisti a veľkostatkári (medzi nimi boly silné monarchistické elementy) a ľavým krídlom robotníkov a drobnej buržoázie bola nepreklenuteľná priepasť. Sjednocovalo ich len spoločné náboženstvo. Avšak túto okolnosť dôsledne využila reakčná, buržoázno-veľkostatkárska špička strany; za pomoci katolíckeho duchovenstva viedla za sebou masy drobnej buržoázie a robotníkov. Nemecký kancelár Bethmann-Holweg (1909—1917) píše vo svojich pamätiach, že v strede boly spojené „sjednotené v nejkonzervatívne a demokratické elementy“.
Miešané sociálne složenie strany stredu dávalo tejto strane možnosť v závislosti konjuktúry, zúčastňovať sa raz v liberálnych a raz v reakčných vládach. Táto strana spolupracovala so sociálnymi demokratmi; v osobe Bruninga táto strana pomocou zvláštnych dekrétov vládla i samostatne a napokon táto strana spolupracovala s fašistami.
E. Thälmann v článku „Stred — vedúca strana nemeckej buržoázie“ — písal, že „Stred ako strana je triednym sväzkom medzi priemyselníkmi — kapitalistami a veľkoagrárnikmi, ktorých spoločným cieľom je okradnúť pracujúce masy. Vedenie strany je úplne v rukách predstaviteľov ťažkého priemyslu a veľkoagrárnikov. Pritom veľkú úlohu hrá rozhodujúci vplyv rýnsko-westfalskej a sliezskej feudálnej šľachty, ktorá mala súčasne s veľkostatkárskymi i veľké priemyselné záujmy“.
Akcionármi ústredného časopisu tejto strany, „Germania“, boli kniežatá, baróni, bankári a hlavným akcionárom bol von Papen. Najvýznačnejšími vodcami boli: Bruning a vodca katolíckych odborových organizácií Stegerwald. Jej predsedom bol najkrajnejší reakcionár blízky pápežovi, katolícky kňaz Kaas.
Veľkú silu mala táto strana vo svojom početnom členstve. Pod vedením a vplyvom tejto strany nachádzaly sa katolícke odborové organizácie, junácke, ženské a detské ....
