ŠOLC, PAVELDEJINY CIRKVI EV. A. V. HÁJSKEJ
Daniel Pažický, Myjava, 1932
dejiny, miestopis, náboženská literatúra,
148 s., čb obr., slovenčina
hmotnosť: 190 g
mäkká väzba
stav: dobrý, podpis dobového vlastníka na patitule
15,00 € PREDANÉ
*svama*
Keď som v novembri roku 1904 ako vyvolený farár prechádzal z Békeš Čaby na nové pôsobište do Hája, vybočil som do Nového Sadu, aby som tam navštívil toho času penzionovaného, teraz už zvečnelého čerenčianskeho farára Andreja Krnu, a jeho všeobecne váženého a všestranne činného syna, blahej pamäti dr. Miloša Krnu. Pri tej návšteve povzbudzoval ma dr. Krno, aby som sostavil históriu svojej cirkve. Uskutočnilo sa to až teraz po mnohých rokoch. Predpráce ku dejinám robil som síce už od pár rokov, ale prácu zakončil som len pred dvoma rokami. Od tých čias doplnil som ju len najnovšími dejami. Cieľom tohoto diela je oboznámiť našich veriacich s minulosťou ich rodnej cirkve.
Poznamenávam, že najstaršie deje z prvého obdobia cirkve zakladajú sa väčšinou na svedomitej práci p. profesora Jozefa Maliaka, ktorý na požiadanie turčianskeho seniorátu s mravenčou pilnosťou prekladal latinské pramene a robil výpisy z kremnického archívu. Ďalšie veci vzaté sú z miestnych cirkevných prameňov.
Dejiny tieto uverejniť za potrebné som uznával tým viacej, že z historie turčianskeho ev. seniorátu, sostaveného r. 1929 p. seniorom Otom Škrovinom, nejakým nedopatrením cirkev sklenárska úplne vystala. Tu je to doplnené.
V Háji, dňa 11. dec. 1931.
Pavel Šolc, ev. farár.
Vokátory.
Vokátory boly toho času nasledovné:
a) Vokátor kňazský. Raži 64 korcov, polovníka 10 korcov, v hotovosti 100 fl., užívanie záhrady farskej, kus zeme pod zemiaky pri mlyne, sena 20 centov, slamy jarnej a ozimnej po 10 centov. Štóly od krstu, vádzky a úvodu po 24 kr., za sobáš 1 fl. 30 kr., za pohreb s kázňou 1 fl. 30 kr., bez kázne 30 kr., za atteštát 1 fl., tri výročité ofery, z novoročnej koledy 2/3, celý spovedný peniaz. Dreva bukového 8 láchtrov, jedlového 12 láchtrov. Ku dávke drevovej prispeť mala Dolná Štubňa 7 láchtrami, Čremošné 5 láchtrami jedlového a Háj 8 láchtrami bukového dreva. V krme Háj mal dať 8 centov a 40 funtov sena a toľko aj slamy jarnej a ozimnej. Malá Vieska 3 centy a 75 funtov sena a toľko aj slamy jarnej a ozimnej. Čremošné 2 centy a 40 funtov sena a toľko slamy. Dolná Štubňa 6 centov sena a toľko slamy.
b) Vokátor kantor-učiteľský bol: V hotovosti 50 fl. raži 16 meríc (kíl), polovníka 4 merice, od každého dieťaťa na týždeň 1 groš a na každý deň 1 poleno jedlového dreva, ku pečeniu oblátok 1 láchtor bukového dreva, od každého gazdu zo 4 osád po viazanici slamy, hostiácia, z novoročnej koledy 1/3, ofera v Kvetnú nedeľu a 10. trojičnú, kantácia na výročité slávnosti a na hostinu, Blažeácia, Gregoreácia. Za pohreb s veršami 1 f1. 30 kr., bez veršov 30 kr. Konopisko, zemiačisko a záhrada.
Kurátorovi a kostolníkovi určený bol plat po 6 fl. Im prináležala aj polovica ofery, poťažne zo sbierky v pamiatku posvätenia chrámu. —
Odchod Labáthov, Juraj Holuby.
Za kňazského účinkovania Jozefa Alexandra Labátha bola cirkev len v zriaďujúcom stave. Jemu pripadlo prekonať prvé ťažkosti. Po dvoch rokoch pozvaný artikulárnou cirkvou necpálskou v 21. nedeľu po svätej Trojici rozlúčil sa s cirkvou hájskou a odišiel 20. okt. 1822. Po jeho odchode cirkev všemožne na tom pracovala, aby čím skorej kňaza dostala. Vyslala Juraja Holeša z Hája a Juraja Hanku z Malej Viesky do Hontianskej Beluje ku Jurajovi Holubymu, aby bo pozvali na próbu. Holuby práve vtedy vrátil sa z viedenského teologického ústavu. Próbu odbavil v 25. nedeľu po sv. Trojici. Pri jeho próbe účasť bral Samuel Topercer, kňaz ivančiansky a senior turčiansky s Michalom Zorkócim, kňazom mošovským a seniorálnym zapisovateľom. Holubyho s povolením Gabriela Kovátsa Martínyho, superintendenta preddunajského vysvätil Adam Lovich, superintendent banský. V Háji do úradu ho uviedol senior Topercer v prvú adventnú nedeľu. Holuby mal významných synov. Najstarší z nich, Karol Juraj, narodil sa v Háji dňa 14. februára 1826. Tento, ako slovenský dobrovoľník, včas slovenského povstania roku 1848 i s jeho priateľom Viliamom Šulekom, bol maďarským revolučným súdom odsúdený na smrť a pri Leopoldove popravený. Druhý syn, Jozef Ľudovít, narodil sa v Lubine r. 1836. Ako kňaz pôsobil v Zemanskom Podhradí a v trenčianskom senioráte, ako senior. Bol vedeckým znalcom a horlivým sbierateľom rastlín a spisovateľom. Karlova univerzita pražská poctila ho čestným doktorátom. Zomrel dňa 15. júna 1923 v Pezinku. Z času účinkovania Holubyho v Háji je velmi málo zaznačené v cirkevných zápisniciach. Hradoval tu za 7 rokov. Roku 1829 povolala ho za kňaza artikulárna cirkev v Hronseku (zvolenská župa). V 13. nedeľu trojičnú rozlúčil sa s cirkvou hájskou, ako sám poznamenáva, nie bez bolesti a vylievania sĺz. Ešte tú jeseň zaplnená bola kňazská stanica.
Daniel Martíny.
Ján Seľko, kurátor a Ján Mračko, obecný notár, osobne pozvali na próbu Daniela Martínyho z Krupiny, keď sa vrátil domov z Jény. Cirkev si ho vyvolila a vysvätiť dala superintendentovi Lovichovi v Banskej Bystrici. Hneď na druhý deň za tým uviedol ho do úradu Alex. Labáth, kňaz necpálsky a dekan. Cirkev zabezpečila mu okrem vokátora jeden jarný snop so zrnom od každého gazdu zo 4 osád, povozy vo vlastných potrebách, štvrtú oferu v pamiatku posvätenia chrámu, zo sbierky (pušky) v čas pamiatky posvätenia chrámu a merice nie štrichované, ale svrchom.
