DROBNÝ, JÁN P.EVANJ. SLOVENSKÍ MARTYRI
(MUČENÍCI)
Tranoscius, Liptovský Svätý Mikuláš, 1929
Podielová kniha "Hurbanovej evanj. literárnej spoločnosti" (8)
história, náboženská literatúra, životopisy,
184 s., čb obr., slovenčina
hmotnosť: 339 g
mäkká väzba
stav: dobrý, fľak prechádza ku strane 16, mierne uvoľnené lepenie
13,00 € PREDANÉ
*svama*
*11. Ján Schneider-Sartorius, narodil sa v Prešove. Po skončených štúdiách tuzemských i cudzozemských bol najprv diakonom a potom farárom vo svojom rodisku, slúžiac nemeckému sboru. Hoci bol Nemcom, veľmi sa zasadzoval o to r. 1645, aby sa Jána A. Komenského podarilo získať pre kolegium prešovské; zvrtlo sa to na profesoroch prešovských, ktorí nechceli mať na čele Komenského. Dňa 18. októbra 1667 posvätil mohutnou rečou nové kolegium. S Abrahámom Eccardom prišiel do tuhého osobného sporu, tak že r. 1663 musela i synoda zakročiť proti nim, ktorá oslobodila Sartoria zpod obžaloby. Roku 1672 generál Volkra aj jeho vyhnal z Prešova. Odišiel ako vyhnanec do Nemecka a vo Witteribergu zadovážil si stupeň magistra r. 1678. Keď sa ostatní vyhnanci chystali domov do vlasti, dostal pozvanie do Jeny za profesora, aj prijal pozvanie a zomrel r. 1716.
12. Ján Sárossy, bol rektorom školy v Šariši; ako takého zastihlo ho prenasledovanie. Predvolali ho do Prešporku pred súd ; nedostanovil sa, ale odišiel do Sedmohradska a tam účinkoval až do smrti, posvätiac život svoj škole.
13. Ján Müller, od r. 1663 farár prešovský, musel pred ľuďmi Volkrovými zanechať faru; nevie sa o ňom, či zostal ako súkromník doma a či odišiel do vyhnanstva.
14. Juraj Badeumin, farár v Jablonove pri Žegni, bol krute prenasledovaný ľuďmi Volkrovými; hoc už bol vypúdený z fary, musel sa ustanoviť aj pred súdom prešporským. Čo bolo s ním ďalej, kam sa podel, nevieme.
15. Matej Blaho, žipovský farár, bol ordinovaný za kňaza Michalom Liefmanom. Či sa dostanovil pred súd, nevieme.
16. Michal Capko bol farárom v Richvalde, keď ho zasiahlo prenasledovanie. Musel von z fary a podľa reverzu, ktorý podpísal v Prešporku pred súdom, utiahnul sa do súkromného života.
17. Andrej Gall bol slovenským farárom v Sabinove. Svojím svedectvom oslobodil nemeckého kolegu Pavla Regia, prešporským delegovaným súdom ešte r. 1672 na smrť odsúdeného preto, že vraj pošliapal hostiu v chráme sabinovskom. Galii, český exulant, bol veľmi zbožným človekom; ešte r. 1655 .zachytil sa v Sv. Juri ako kazateľ. Szelepcsényi aj jeho citoval pred súd r. 1674, ale či sa dostanovil a kam sa potom obrátil, nevieme.
18. Pavel Kray účinkoval v Bardijove ako učiteľ, diakon, rektor a slovenský farár. Pred súdom prešporským podpísal reverz a odišiel z vlasti do vyhnanstva, kde sa ztratila stopa jeho života. Bol aj literárne činným.
19. Martin Pfeiffer narodil sa v Bardijove. Keď dokončil štúdiá v rodnom meste, odišiel do cudzozemska a navštívil Torúň, Eibingen, ba aj Wittenberg. Roku 1646 vrátil sa do vlasti, a keďže konrektor bardijovský Richard Gunther bol práve mrtvý, rodná cirkev povolala si ho na uprázdnené miesto dňa 30. januára 1646.— Roku 1649 postúpil za rektora na miesto Eliáša Kreuchela, ktorý odišiel do Banskej Bystrice. Pfeiffer bol hlbokoumný a vzdelaný muž, preto si ho starnúci už superintendent Martin Wagner vysvätil 30. novembra 1659 za pomocníka. Po smrti tunajšieho archidiakona Leonarda Wagnera zaujal r. 1665 jeho stanicu, a o dva roky dostalo sa mu aj dedictvo po Martinovi Wagnerovi. Ako farár bardijovský veľmi sa staral o cirkev, a jeho pričinením bola postavená krásna veža. Pri kladení základného kameňa Pfeiffer kázal a starosta mesta Melchior Schmitz napísal a vložil do prvého kameňa tento chronograf: „IaCto tVrrls bartphensIs fVnDaMento.“ — Ako sa Pfeiffer staral o zveľadenie sboru, najlepším dôkazom toho je, že dve poľské dievčatá, ktoré boly zrodené a vychované „in secta
