Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 7. apríla 2022

LAUČEK, ANTON - OPUŠŤÁK

LAUČEK, ANTON

OPUŠŤÁK

Osveta, Martin, 1989
prebal Ján Vrabec
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
ISBN 80-217-0044-0

beletria, román, literatúra slovenská, podpis autora
192 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*rosli*h-tv-4/2*

Anton Lauček (nar. 7. 4. 1950) už vo svojich prvých dvoch knihách (Zelená modrá — 1982 a Pierko iba ľahučko prichytené - 1987) zaujal jemne modulovaným rozprávačstvom, v ktorom nechýba cit pre autentickosť prostredia, zmysel pre živý a významuplný detail a najmä - cit a citlivosť k najjemnejším prejavom života.

Jeho najnovšia kniha Opušťák uvádza čitateľa do vojenského prostredia. Anton Lauček aj v jej štyroch novelách potvrdil, že je autorom ľudskej harmónie, jeho prózy sú nežné, plné ľudského pochopenia, vyžarujúce tichú radosť a nepatetické šťastie z drobných krás života.

V prvej novele Opušťák sa mladý vojak dostane k nedobrovoľnej asistencii pri pôrode. Dramatický záver napokon prináša nové poznanie ľudskej súdržnosti. Pocit nejasného videnia je príbeh simulanta Fera Sypaničku, ktorý sa chce na úkor iných vyhnúť vojenskej robote. V atmosfére spravodlivosti, vytvorenej kolektívom spoluvojakov, však na chytráčenie doplatí. Novela Venco, príbeh o „vyšinutom“ vojačikovi, je svedectvom o hĺbkach a výškach ľudskej túžby, o láske, ktorá za kasárenským plotom nadobúda osudové rozmery. Aj tu znova zaznieva sugestívne posolstvo o ľudskej spolupatričnosti, ktorá sa nevnucuje, ale prirodzene dýcha z každého Laučekovho motívu. Posledná próza Žofa je krásnym rozprávaním o priateľstve vojakov so psíkom. I v nej sa autor prejavil ako „nežný a vďačný milenec života". Jeho hrdina svojou „zakázanou láskou" k psíkovi nakazí takmer celé kasárne a relatívna neuveriteľnosť tohto vzťahu a jeho príbehovej realizácie nebude prekážať zrejme ani čitateľovi vo vnímaní veselej, optimistickej a aj dojímavej výpovede o životných hodnotách mladého človeka,

Všetky novely sú prestúpené humorom, ktorý vonkoncom nevyznieva vojensky hrubo. Anton Lauček rozpráva svoje príbehy s príťažlivou jednoduchosťou, ktorá však Čitateľa neoslobodzuje od možnosti rozmýšľať a predovšetkým - uveriť, že dobro nemusí byť len morálnou či poetickou kategóriou, ale že môže byť i spôsobom života a princípom literárnej tvorby.