ČLOVEK NA CESTÁCH
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963
edícia Naša tvorba (20)
obálka Jiří Radhouský
doslov Stanislav Šmatlák
fotografie Ivan Kuhn
2. vydanie, 3.000 výtlačkov
beletria, próza krátka, cestopis
200 s., slovenčina
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, pečiatka v knihe, prebal ošúchaný
9,00 €
*sospo*
Celá Tatarkova prozaická tvorba ( V úzkosti hľadania, 1942; Panna zázračnica, 1945; Farská republika, 1948; Prvý a druhý úder, 1950; Radostník, 1954; Družné letá, 1955; Rozhovory bez konca, 1959) má základné spoločné črty: vášnivé a vysoko zodpovedné hľadačstvo hodnôt človeka a života.
Túto vlastnosť svojej tvorby Tatarka prejavil nielen vo vymenovaných románoch a novelách, ale aj v knihe cestopisných reportáží Človek na cestách, ktorá vyšla v prvom vydaní roku 1957. A je príznačné, že práve pre spomenutú základnú črtu dielo nestratilo nič z prvotnej sviežosti ani po rokoch.
Čo je teda nové a typické pre Tatarkove cestopisy po Švajčiarsku, Francúzsku, Anglicku a po Mongolsku? Že nie sú ani popisujúce, ani referujúce. Neoslepujú čitateľa ani dobrodružnými zážitkami, a predsa sú príťažlivé. Vynikajú totiž predovšetkým mysliteľstvom, úvahou a veľmi prenikavým rozborom prírodných a spoločenských javov. Tatarka chváli cestovanie ako kultúrnu potrebu pre porovnávanie rozdielov civilizácií, ako nenahraditeľný prostriedok na poznávanie človeka dnešných čias, keď sa staré stretáva s novým. Dominik Tatarka skúma prostredie a človeka (napríklad ovplyvneného stepnou prírodou v starobylom Mongolsku), preniká do vnútra ľudí cudzích krajín, zbližuje sa s nimi a poznáva ich hospodárstvo i kultúru, aby mohol vysloviť čím ostrejší, pravdivejší súd o stave života a jeho smerovaní. Človek na cestách pozoruje ľudskú činnosť a jej výsledky, obdivuje umelecké diela v galériách i múzeách, vdychuje stepné pachy Mongolska a clivie za mladosťou, ktorú prežil za študentských čias v Paríži.
